LONGLEGS |
LONGLEGS |
50 ročný americký herec, scenárista a režisér debutoval na režijnom poste v roku 2015 s hororom The Blackgoat´s Daughter (možno ho poznáte pod názvom February) a celkom jasne v ňom zadefinoval svoj autorský štýl. Pomalé tempo, depresívna atmosféra alebo doslova diabolská tematika, cez ktorú sa potrebuje vyjadriť k subtílnejším a civilným témam. Aj vďaka nasledujúcim hororom I Am the Pretty Things That Lives in the House (2016) a Marienka a Janko v lese hrôzy (2020) si vytvoril určitý kultový štatút medzi žánrovými fanúšikmi obzerajúcimi sa aj po inej tvorbe v rámci žánru ako tej mainstreamovej.
Napriek slušnej kvalite spomínaných diel stále nedosiahol toľkej pozornosti verejnosti, akej sa dostáva napríklad jeho úspešnejším súputnikom, ako napríklad Ari Aster (Midsommar, Desivé dedičstvo) alebo Robert Eggers (Maják, Čarodejnica). Prítomný čas však už nie je na mieste, Perkinsovi sa podarilo definitívne preraziť tento rok s hororovou kriminálkou Longlegs. Asi netreba dodávať, že Osgood Perkins je synom Anthonyho Perkinsa a zahral si so svojim otcom aj v snímke Psycho 2. Ale pre istotu…
Longlegs mal premyslenú, dá sa povedať že až geniálnu, reklamnú kampaň lákajúcu na Nicolasa Cagea v netradičnej úlohe masového vraha. A navyše tak zamaskovaného, že jeho podoba musela zostať tabu ako v traileroch, tak na plagátoch alebo na internetových stránkach. Táto taktika sa nesmierne vyplatila, pretože jeho tržby už presiahli 100 miliónov dolárov a štúdio Neon do produkcie vlialo iba zhruba desať miliónov tejto americkej meny. Fanúšikovia žánru sa určite tešili aj na Maiku Monroe (Neutečieš, Watcher) a každý nový film vyvolávajúci dojem poctivého „mindfucku“ je slušnou stávkou na väčší než malý záujem publika.
Príbeh sa začína scénou odohrávajúcou sa v roku 1974, kedy malé dievčatko oblečené v červenom sleduje z okna domu neznáme auto, vyjde von a my sledujeme postavu menom Longlegs reprodukovať zdanlivo nezmyselné vety. Vidíme iba jeho ústa a hruď a zhruba do polovice snímky nám bude rôznymi kamerovými trikmi zabraňované vidieť celú podobu jeho znetvorenej tváre. Nasleduje skok do rokov deväťdesiatych (...tá veľká fotka vysmiateho Billa Clintona na stene...), kedy sledujeme mladú agentku FBI Lee Harkerovú vyšetrovať brutálnu vraždu v rámci rodiny. Na mieste sa nachádza list podpísaným menom Longlegs, avšak forenzný tím si vďaka absencii otlačkov prstov, stôp DNA či obuvi môže dať dovolenku. Ako mohol spáchať vraždu niekto, kto sa podľa všetkého nenachádzal na mieste činu, ale k zločinu sa dobrovoľne priznáva?
Formálny štýl filmu, ale sčasti aj jeho naratívnej stránky, odkazuje na zlaté obdobie kriminálnych thrillerov poslednej dekády minulého storočia. Mlčenie jahniatok, Sedem, Zberateľ bozkov či Zberateľ kostí sú diela, na ktoré nostalgicky spomíname a radšej si ich znova pripomenieme, ako by sme dúfali v novú kvalitnú depresívnu detektívku so sériovým vrahom s motiváciou, ktorá prichádza iba veľmi zriedkavo. A do kín v podstate už vôbec. Samozrejme vzniklo aj veľa balastu ako napríklad Ako pavúk, ale to sa stáva pri ľubovoľnej žánrovej kinematografickej vlne každej dekády.
Voľba farieb, tajomné a desivé vraždy, hľadanie stôp, opustené príbytky, tým Perkins úspešne na tieto thrillery nadväzuje a pokiaľ ste sa kedysi zabávali na Fincherovej tvorbe tým, že jeho policajti radšej efektne zapli batérky, než by vytiahli žalúzie, tak podobné scény ponúka aj Perkins. Od začiatku je však zrejmé, že nejde o kópiu žiadnej konkrétnej krimi alebo dokonca ani rozprávačskej žánrovej formulky, pretože Longlegs pôsobí, v dobrom zmysle slova, od prvej scény natoľko extrémne divne, až nikto nepochybuje, že ide o silný autorský počin. Longlegs má vo výsledku bližšie k Blackgoat´s Daughter než napríklad k Sedem. Tých inšpiračných zdrojov, či paralel s inými dielami (aj z ďalekej minulosti) je určite viac, mohlo by ale ísť o mierne spoilery.
Detektívna línia je skôr akousi efektnou barličkou pre rozohranie ešte desivejšej zápletky, než sa na prvý pohľad zdá. A aj z tej sa nakoniec vykľuje „iba“ prostriedok pre podanie univerzálnejších myšlienok, aké sme už videli síce mnohokrát, ale v nie takto originálnej forme. Je potom otázkou vkusu, nakoľko vám bude pripadať celá mysteriózna zápletka až príliš pritiahnutá za vlasy kvôli jednoduchým posolstvám, alebo práve preto jej originalitu oceníte. Pravdupovediac by sme si tu vystačili aj s „obyčajnou“ civilnou rodinnou drámou (matka, dcéra a ich minulosť), ale keď máte skvelý cit pre budovanie hororovej atmosféry, niet dôvod meniť svoj rukopis.
Longlegs možno potrebuje pre plné docenenie (či prípadné odmietnutie) minimálne dve pozretia. Ide o poctivé puzzle, ktoré však predsa len neponúka až tak silný katarzný záver ako by mať mohlo a trochu cítiť, že Perkins ešte do skutočne výnimočného tvorcu, dúfajme, dozreje až svojou nasledujúcou snímkou. Rovnako je ťažké odhadnúť, ako obstojí Longlegs skúške času, keď už sme spomínali nesmrteľné Sedem...
Longlegs (Kanada / USA, 2024, 101 min.)
Réžia: Osgood Perkins. Scenár: Osgood Perkins. Hrajú: Maika Monroe, Nicolas Cage, Blair Underwood ...