VENOM: POSLEDNÝ TANEC

Trilógia Venoma sa zapíše ako jedna z najmenej konzistentných komiksových sérií. Jednotku beriem osobne za premárnenú príležitosť a sklamanie v záplave iných marveloviek (pravda, bola iná doba a Avengers sme hltali). Dvojka trošku zvýšila kvalitu vďaka silnému záporakovi, no pôsobila ako nedotiahnutá jednohudbka. Trojka má opäť iného režiséra, skladateľa hudby, ALE... zaberá najlepšie. Stále nemá takú hĺbku ako iné filmy, hrá na humornú nôtu, takže žánrom je už akčnou komédiu, ale pridáva aj nečakanú dávku emocií.

Na sledovanie trojky netreba vidieť ostatné dva filmy – stačí chápať, že bývalý novinár Eddie Brock nosí v sebe symbionta (plazivý sliz) a dokáže sa premeniť na čiernu mimozemskú ozrutu s chuťou na požieranie ľudských mozgov. Venom je silná bytosť, ktorá si v Eddieho podaní chce užívať život, chápe už pozemské fungovanie sveta, ale ako avizoval v ukážke, tentokrát ho dohnala minulosť. Tam kdesi v univerze je totiž uväznený zloduch Knull a na jeho vyslobodenie treba kľúč, ktorý by mal byť práve na Zemi pri unikátnom spojení Eddieho a symbionta. A netrvá dlho, kým sa na Zemi začnú objavovať lovci, ktorí správne sondujú Eddieho a radi by ho odkrágľovali, aby kľúč z tohto spojenia vyslobodil ich pána.

Za prvých 10-15 minút je takmer všetko jasné a môže začať akcia. Záporak sa ukáže už pred logom Marvelu s jasnou motiváciou (čo by za takú explanáciu dali iné filmy), aktuálna situácia Eddieho tiež (vyhnanec na mexickej pláži) a aj plán, čo bude ďalej (dostať sa do New Yorku). Len čo dorazí na Zem prvá ostrá papuľa z iného vesmíru, vzniká dôvod pre naháňačku. A do toho sa ešte montuje nejaká vládna jednotka z okolia Area 51 zameraná na lapanie a štúdium symbiontov.

Ďalšie veľke plus v jednoduchosti filmu: uchopiteľné postavy. Na jednej strane ploché a pri skromnej dĺžke nemajú čas a priestor pre vývoj – takže Juno Temple je odhodlaná vedkyňa s vlastnou traumou, Chiwetel Ejiofor nasrdený generál s minimálnym pochopením pre vedu (predsa pušky a šesťčlenné komando zvládnu viac) a Rhys Ifans je tu za klasicky milého magora (ako pred 25 rokmi v Notting Hill), len tentokrát má sen vidieť emzákov a trmáca sa v herke za nimi cez pol Ameriky aj s celou rodinou.

Dvojhrdina Eddie/Venom funguje, ich dialógy a naťahovačky sú fajn. Postupne narazia na všetky postavy a čakajú nás rozmanité interakcie. Tie vtipné (veggie rodina), aj tie akčné (neustále prenasledovanie a snaha odchytiť symbionta). Aj tmel medzi nimi, kedy putuje Eddie vlastne sám mieša akciu a humor – raz sa im podarí zachrániť havkáčov zo psích zápasov a zmlátiť mexickú partičku, inokedy škádlia koníka, aby dostali parádny odvoz. O tom, že sa tento film na nič nehrá, svedčí aj použitie hudby – v soundtracku nájdete Queen, Abbu i ďalšie kapely, ktorých piesne tu síce znejú sotva minútu, ale stačí to na navodenie atmosféry i vtipu. Je to zbrklé, ale aspoň to nezdržiava ako prvý Venom. Mimochodom, nedajte sa napáliť stopážou, záverečné titulky majú 17 minút a základný folm sa zmestí do hodinky a pol.

Ale práve toto na filme funguje. Ak akceptujete žáner akčnej komédie, rýchle striedanie scén a obetujete aj potenciálny vývoj postáv (fakt je, že kopa je trestuhodne nevyužitých), je to rýchla funkčná zábava na jeden večer. Navyše ešte obohatená dvomi zaujímavými elementmi – prvým je snaha dostať z vás vážne emócie, lebo avizovaný finiš trilógie smeruje k emotívnemu záveru, aký azda nečakáte, ale dosť dobre funguje.

Tým druhým je posledná akčná tretina, ktorá sa zmení na akčnú smršť, kde symbionti spoja sily aj s ďalšími ľuďmi a pri veľkom súboji tasia rozmanité farebné kreácie, zbrane, spojenia a nápady. Bláznivá sekvencia, len čo je pravda, ale zároveň vrchol filmu, skúška nových možností a aj teoretický prísľub do budúcnosti. Až sa vám neche veriť, že by symbionti skončili iba pri trilógii, ale... dramatický oblúk je jasný.

Jasné, kritiku možno pľuť na tretieho Venoma z viacerých smerov. Dej je príliš prostý, akoby potreboval iba pospájať pár sekvencií a dostať sa k emotívnemu záveru. O tom svedčí zastávka v Las Vegas, ktorá vydá na pár gagov, návštevu kasína, tanečnú kreáciu s pani Cho a jeden súboj. Zároveň Knull premrhaný záporák, čo posiela iba poskokov (ale má to logiku). Nikto sa nevyvíja a film skončí skôr ako by ste si želali. A ešte aj tých emócii by mohlo byť viac – hoci prekvapivo sa dostali do série, ktorá hrala na efekt a nečakáte ich.

Takže s odstupom troch filmov možno konštatovať, že Sony toľko skákalo medzi režisérmi a nápadmi až si našlo dobrú zábavnú cestu, ale je to asi neskoro. Pre hladných komiksových fanúšikov by bola škoda nedať túto kapitolu v kine – lebo je to oveľa zábavnejšia Sony hitovica ako Madame Web. Ale je zrejmé, že mohla mať aj na viac.

PS – Z prémiových formátov máte toho na výber viac. Okrem VIP sály sa hlási 4DX, ktoré výborne využíva plnú škálu efektov najmä v akcii – štuchance, ofuky okolo uší, buchnáty, hýbanie sedadiel, všetko zaberá. Je tu jedná sekvencia v rieke, ktorá si pýta aj využitie vody a využité sú aj viaceré výbuchy. To IMAX láka na veľké plátno, kde sa striedajú aj formáty obrazu – plný formát je pri akčných scénach a napríklad celej sekvencii v Las Vegas. IMAX má aj najhlasnejší a najlepší zvuk, kde vyznejú viaceré efekty – odporúčam.

Venom: The Last Dance (USA/UK/Mexiko, 2024, 109 min.)
Réžia: Kelly Marcel. Scenár: Kelly Marcel. Hrajú: Tom Hardy, Juno Temple, Chiwetel Ejiofor, Rhys Ifans, Stephen Graham, Peggy Lu, Ivo Nandi, Clark Backo, Cristo Fernández ...