DUNA: PROROCTVO

Denis Villeneuve sa podujal na neľahkú úlohu sfilmovať literárny sci-fi kult Duna a uspel tam, kde sa pred ním popálili Jodorowski a čiastočne aj Lynch. Dune: Part Two je v mnohých ohľadoch jedným z najlepších filmov roka a preto je pochopiteľné, že na tomto svete chcú Warneri ďalej stavať. No kým sa niekedy v budúcnosti dočkáme tretieho filmu, treba čas vyplniť niečím iným – seriálom. Duna: Proroctvo má za sebou prvú epizódu (v čase písania recenzie) a z nej cítiť, že Warneri možno až trochu príliš tlačia na pílu. Zároveň chcú tematicky vyplniť priestor, keď tu nie je žiaden Game of Thrones seriál. A zatiaľ to veľmi nefunguje.

Proroctvo sa odohráva 10148 rokov pred narodením Paula Atreida, ale zároveň 116 rokov po konci vojny ľudstva proti strojom. Služobnícky džihád je jedným z najzaujímavejších prvkov sveta Franka Herberta, pričom sám ho nikdy detailne nerozpracoval. Bohužiaľ, rovnako povrchne ho spracováva aj seriál, ktorý mu v prvej epizóde venuje jeden flashback a potom sa vracia k tomu, čo relatívne dobre poznáte už z filmov – spor medzi Atreidami a Harkonnenovcami a sesterstvo Bene Gesserit, ktoré na ceste viesť ľudstvo manipuluje mocné rody.

Toto je seriál o zrode Bene Gesserit. O zrode proroctva, ktoré vedie až k narodeniu Paula Atreida. Prečo sa vlastne sesterstvo odhodlalo k tomuto cieľu, ako to chce dosiahnuť a čo všetko je ochotné obetovať. Sesterstvo je v rámci seriálu reprezentované hlavne dvojicou sestier Valya Harkonnen (Emily Watson) a Tula Harkonnen (Olivia Williams), pričom už prvá epizóda ich kladie trochu do opozície, čo sľubuje zaujímavú dynamiku do ďalších častí. Vidíme viac z ich výchovy, metód, pletenie intríg naprieč dvormi rôznych rodov. Čo zase pripomína Game of Thrones, dokonca aj aj s tými proroctvami.

Prvá epizóda vlastne len rozostavia postavičky na hernom pláne a scenáristi dúfajú, že dostatočne zaujímavo na to, aby vás, divákov, pritiahli aj k ďalším epizódam. Okrem sesterstva je tu aj vládnuci rod Corrino, ktorý reprezentuje imperátor Javicco (Mark Strong). Príde rad aj na Atreidov a Harkonnenov, aj keď tu nehrajú prvé husle. Dôležitá je mladá generácia, ktorá sa dostáva na scénu – napríklad princezná Ynez (Sarah-Sofie Boussnina), ktorá sama je terčom hneď niekoľkých „frakcií“. Chce ju využiť sesterstvo, chce ju využiť jej otec a za scénou sa črtajú aj ďalší.

Deje sa tu toho veľa. Možno dokonca aj príliš. Prvá epizóda má 66 minút, čo nie je málo, ale v konečnom dôsledku nenecháva veľa priestoru na to, aby sa tu nejaká myšlienka či motív naplno rozvinul. Skáče to z miesta na miesto, zo situácie na situáciu. Scenáristi vás zasypávajú menami, miestami, scénami...a vy z toho nakoniec nemáte takmer nič. Až v záverečnej tretine to zvoľní a seriál tu začne budovať nejaké napätie, no to opäť pôsobí len ako niečo, čo čerpá z toho, čo ste už videli predtým v Game of Thrones.

Aj keď scenáristi majú po ruke naozaj bohaté predlohy (aj keď neskoršie knihy medzi fanúšikmi nerezonujú práve najlepšie), nepreberajú ich doslovne. Dej si prispôsobujú. Berú síce známe mená, možno ich aj charakterovo zachovávajú verné predlohe, ale dej vedú svojimi vlastnými cestičkami. Čo je zase fajn, keďže neskôr seriál stále dokáže priniesť niečo nečakané. Dokonca to naznačuje už v prvej epizóde, kde sa objavuje vojak Desmond Hart (Travis Fimmel). Trochu z neho cítiť Duncana Idaha, ale táto originálna postava v sebe zjavne skrýva oveľa viac a uvidíme, aké s ním majú scenáristi plány.

Najväčším problémom však nie je príliš veľa rozhodených dejových nitiek. Proroctvo bohužiaľ po prvej epizóde nepôsobí zaujímavo a to najmä kvôli tomu, že pri sledovaní nemáte dojem, že pozeráte niečo nové. Všetko tu už bolo. Bene Gesserit má rozohranú hru, ktorá sa ťahá cez miléniá. To sme videli už vo filmoch. A vidíme to aj tu. Vesmíru stále vládne Corrino. Medzi Atreidami a Harkonnenovcami vládne spor. Celý príbeh sa točí okolo ovládnutia púštnej planéty Arrakis, ktorá je zdrojom korenia a to zase je prostriedkom pre mocné rody na medzihviezdne cestovanie a upevňovania pozície. Ale to všetko sme už videli na plátnach kín. Za 10000 rokov sa v univerze Duny zjavne nič nezmenilo.

Warner si pre svoje HBO produkcie potrpí na casting a vidieť to aj v seriálovej Dune. Emily Watson a Olivia Williams si každú scénu, v ktorej sú, ukradnú pre seba. Ich prítomnosť na obraze si vždy získa vašu pozornosť a radi sledujete ich postavy. Zato Mark Strong sa tu akoby hľadal. Seriálu by mal dodať váhu, ale nie je veľmi presvedčivý a ani výrazný. Naopak výrazný je Travis Fimmel, ale nie je to vo veľmi pozitívnom zmysle, keďže sa zase pohybuje akurát v tej jednej póze, v ktorej sme ho videli už viackrát.

Villeneuve nám svojimi Duna filmami vyrážal dych aj ich audiovizuálnym spracovaním. Pochopiteľne, seriál takú úroveň nemôže dosiahnuť. Ale ono to nepôsobí až tak dobre celkovo. Hudbu si snáď ani nevšimnete. Efekty pôsobia veľmi obyčajne, ako nejaká Syfy produkcia. Výprava zatiaľ nemala veľmi šancu sa vytiahnuť, ak nehovoríme o niekoľkých CGI záberoch. Pôsobí to ako Duna, ale zároveň fádne, na istotu. Kde vás Villeneuve prikoval do sedačky, keď postavy vo filme použili svoj hlas, tam seriál pôsobí ako lacná kópia.

Pomôžem si prirovnaním k inému seriálu. Po Man of Steel sme sa podobne dočkali prequelu nazvaného Krypton, ktorý rozprával o živote na planéte dlho pred Supermanom. Plán bol, že bude seriál s filmom prepojený. Časom sa od toho upustilo, lebo to nemalo zmysel. A práve Krypton bol dielom Syfy. Pri sledovaní seriálovej Duny mám po prvej epizóde podobný dojem. Je tu potenciál do ďalších epizód? To rozhodne áno. Navnadila ma ale natoľko, aby som chcel sledovať ten zvyšok? Ani veľmi nie.