NÁJDENÉ V PREKLADE

Pri sledovaní kórejskej novinky Nájdené v preklade režiséra Sang-soo Honga som si spomenul na scénku blúdiaceho detektíva v hotelovej izbe v novovlnistickom diamante Jeana-Luca Godarda Alphaville. Ide totiž o jednu z najchaotickejších filmových scén v dejinách kinematografie. Práve snímka Nájdené v preklade evokuje akúsi ozvenu francúzskej novej vlny, ktorá drzo už v neexistujúcej expozícii, vrhá diváka do víru riadeného chaosu.

Kórejské blúdenie

Distribučný názov juhokórejskej filmovej novinky režiséra Sang-soo Honga nebol v československej lokalizácii zvolený práve najšťastnejšie. Nájdené v preklade totiž akoby referovalo na láskavú komediálnu kultovku Sofie Coppoly Stratené v preklade s Billom Murrayom. Síce ich spája motív blúdenia a samoty, no formálne ide o filmový jin a jang.

Divák je v prvých minútach in medias res vrhnutý do kuriózneho sledu scén točiacich sa okolo prapodivnej Iris. Nikto o nej nič nevie, blúdi juhokórejským mestom, obsesívne hltá kórejskú poéziu a popritom ako Francúzka, teda to tvrdí, vyučuje prazvláštnym spôsobom svoj rodný jazyk.

Film v prvej polovici snímky dokumentuje Irisine blúdenie mestom, navštevuje svojich „klientov“ a prezentuje im akúsi „kartičkovú“ metódu výučba jazyka.

Anonymná rozprávačka Iris

Iris tak blúdi mestom, ale aj filmovou stopážou a hrdinka publiku nič neuľahčuje. Namiesto odpovedí sa otvárajú nové otázky, ktoré sa netýkajú len minulosti samotnej protagonistky, ale aj samotného filmu. Ten sa postupne cyklí v opare akéhosi latentného mystéria a repetitívne opakuje určité kľúčové momenty.

Nájdené v preklade je filmom-básňou, no snaží sa neutopiť v pátose. Priživuje neuchopiteľnú anonymitu hlavnej postavy a postupne z nej robí piate koleso či druhé husle. Objektív a sústredenie sa postupne fokusuje na Irisinho spolubývajúceho a jeho vzťah s matkou. Iris tak preberá úlohu akejsi zmätenej rozprávačky a levituje filmom k záverečným titulkom.

Filmový prúd

Nájdené v preklade nie je najdiváckejší film, ale vidieť, že režisér má odtočené a remeslo drží pevne v rukách. Zaujme až flegmatická civilnosť a hra s gradáciou a rozbitie rozprávačského vzorca. Snímka nepoteší fanúšikov popcornovej kino zábavy, no meditatívne, snovo a podprahovo brnká u špecifickej skupiny divákov na emočnú strunu.

Nájdené v preklade sa nikam nenáhli, dáva si načas a akoby sa obracalo za európskou novou vlnou. Nie umelo, ale v náznakoch a vrstvách rozkrýva nedejovú etudu, ktorá ale zaháčkuje. Nájdené v preklade môže pôsobiť ako polotovar, či nedopečený mačkopes.

Režisér ale narozdiel od svojej hrdinky neblúdi a nepláva bezmocne snímkou, ale presne vie, prečo nasmeroval film takto špecifickým smerom. Opája sa v symboloch a zdvojovaní a duplicite významov a nevodí divákov za ručičku. Barličky neexistujú, len čistý filmový prúd, nad ktorým diváci buď ohrnú nos alebo si ho užijú.

Yeohaengjaui Pilyo (Južná Kórea, 2024, 90 min.)
Réžia: Hong Sang-soo. Scenár: Hong Sang-soo. Hrajú: Isabelle Huppert, Hae-hyo Kwon, Hye-young Lee, Yunhee Cho, Seong-guk Ha ...