PÁN PRSTEŇOV: VOJNA ROHIROV |
PÁN PRSTEŇOV: VOJNA ROHIROV |
Od posledného výletu do Stredozeme ubehlo už 10 rokov a aby práva pre New Line Cinema neprepadli, rozhodli sa v štúdiu pre odlišné spracovanie ďalšej novinky. V dodatkoch Tolkiena našli heroický príbeh o vzniku Helmovho žľabu, najali režiséra Kenji Kamiyamu a zvolili anime spracovanie, ktoré by mohlo byť šetrnejšou a lepšou voľbou pre adaptáciu.
Výsledok nie je márny pokus o dobrodružstvo z menej známeho obdobia, ale na epické trilógie Petra Jacksona sa úplne nechytá. Jednak zameraním na úzky výsek histórie a aj pomerne drsné prostredie Rohanu, ktoré okrem malebných scenérií pôsobí pusto a láka skôr na nekonečné šarvátky a dva epické boje.
O tie tu ide v prvom rade. Helm Železná ruka zvoláva poradu kmeňov, no tá sa nepekne zvrtne – jednak jeho dcéra Héra odmieta ponuku na sobáš s mladíkom Wulfom a navyše Helm porazí jeho otca v súboji. Za to Wulf prisahá pomstu Helmovi i jeho potomkom, takže namiesto svadby čaká Rohan veľký boj. Schytá to nielen mesto Edoras, ale aj iná destinácia, v ktorej sa črtá veľké obliehanie.
Možno by ani nevadilo, že sa Vojna Rohirov sústredí iba na Rohan a jeho vojnové pletky, no spracovanie je mierne neohrabané vo viacerých smeroch. Dej nie je veľmi košatý a predsa film trvá 134 minút – je to príliš veľa, trpí tým tempo a ani dve veľké bitky nie sú ušetrené od prepálenej stopáže – hoci sú spočiatku ohromujúce, po polovici im dôjde dych. A je to veľká škoda, lebo je jasné ako veľmi sa na nich animátori namakali.
Lenže keď nezaberú poriadne tie dve hlavné sekvencie (jedna lemuje polovicu filmu, druhá finále a záver), ostáva vám troška mystiky, pohľad na veľké pláne Rohanu, či kopa postáv, pri ktorých začnete tipovať, či sa toho konca aj dožijú. Áno, o heroické obete tu nie je núdza, ale aj tých je občas veľa.
Héra pritom nie je nezaujímavá postava, ale okrem občasných výletov na nedostupné miesta vás nemá čím ohúriť (ak si neodpustíme jej anime vizuál s bujným dekoltom). U Helma som mal spočiatku jasno, ale dianie v druhej polovici z neho robí až príliš mýtickú postavu – ale vznik legendy azda nesmie byť zložený z bežných chvíľ. Od oboch som čakal trochu viac – a potom sa to podpise na vyznení postáv i celého filmu.
Lebo emócie mi vo väčšine scén chýbajú. Na plátne sa toho nedeje málo, no za srdce vás chytia iba sporadické momenty. Niečo v boji, niečo s dobrým preletom kamery či animáciou, ale celkovo….a finálne pomrkávania, kedy sa objaví jeden známy čarodejník a na druhého sa odkazujú, síce potešia, no do deja vlastne nezasiahnu.
Diváci zvyknutí z trilogií Pána prsteňov a Hobita na bohaté striedanie lokalít, rás a drobných dobrodružstiev budú sklamaní asi najviac. Hoci pri zasadení takmer o 200 rokov pred Spoločenstvo sa dal vytušiť výsledok.
A sčasti neohúri ani prevedenie – hoci sa rýchlo naladíte a má pár silných animačných momentov, na veľkom plátne nie je také epické. A to hovorím ako fanúšik iných anime diel – tu až na pár dobrých preletov kamery ci niektoré bojové momenty neprekvapí nič. Ale možno sme už presýtení tým, že zrazu dostávame 5-6 anime novinek ročne. A hoci tu sme v Stredozemi, málokedy nás nadchne.
Vojna Rohirov sa premieta s titulkami, čo aspoň pnúkne pár charizmatických hlasov – Brian Cox je ako Helm skvelý, Gaia Wise ako Héra príjemný neopočúvaný hlas poteší a Miranda Otto ako rozprávačka tiež.
V konečnom dôsledku je to asi mierne sklamanie – ale zároveň aj dôkaz, že anime nie je všemohúce a sfilmovanie príbehových dodatkov, prequelov a spin-offov asi neznamená jasný úspech. Pri 30-miliónovom rozpočte nebudú Warneri v strate, ako u druhého Jokera. Ešteže neinvestovali viac...
The Lord of the Rings: The War of the Rohirrim (USA / Japonsko / Nový Zéland, 2024, 134 min.)
Réžia: Kenji Kamiyama. Scenár: Phoebe Gittins, Arty Papageorgiou, Jeffrey Addiss. Hrajú: Brian Cox, Miranda Otto, Shaun Dooley, Luke Pasqualino, Gaia Wise ...