PÁN PRSTEŇOV: SPOLOČENSTVO PRSTEŇA

DEJ (tí, ktorí knihu prečítali, môžu túto časť preskočiť):

 Dej myslím netreba veľmi rozpisovať. Príbeh sa odohráva asi 7000 rokov v minulosti, keď sa Zem volala ešte Stredozem (Middleearth). V tých časoch tu žili bájne stvorenia ako elfovia, trpaslíci, hobbiti a samozrejme, čarodejníci. Dej všetkých troch dielov Pána Prsteňov sa točí okolo Saurona, temného vládcu Mordoru, ktorý ukoval Jeden Prsteň, do ktorého vložil celú svoju zlosť a temno. Tento prsteň mu dal nadpozemskú silu a on sa vydal pokoriť Stredozem. To sa mu skoro podarilo, keď došlo k rozhodujúcej bitke medzi armádou zla a spojeným vojskom elfov a ľudí. V bitke sa podarilo Saurona poraziť, keď mu boli odseknuté prsty na ruke, kde mal prsteň. To zničilo Sauronovu hmotnú podobu a jeho armádu, ale jeho duch prežil. Jeden Prsteň sa dostal k ľuďom, ktorí začali svojou hamživosťou oň bojovať ... A stalo sa, že Jeden Prsteň sa stratil a bol nájdený to najnepravdepodobnejšou osobou – hobbitom Bilbom.

Hlavným hrdinom príbehu je ale Bilbov synovec, Frodo (Elijah Wood). Bilbo sa totiž rozhodne na svoje 111.-te narodeniny odísť z Hobitína a svoj „nájdený“ prsteň prenechať Frodovi. Na oslavu príde aj Bilbov a Frodov priateľ, čarodejník Gandalf (Ian McKellen). Ten postupne zistí, že prsteň, ktorý vlastní Bilbo je Jeden Prsteň, a že celá Stredozem je v nebezpečí, keďže Sauron na východe začína tvoriť novú armádu Škretov s ktorou pomocou chce pokoriť Stredozem – a na to potrebuje Jeden Prsteň. Jediné riešenie je zničenie Prsteňa. Problém ale je, že Prsteň môže byť zničený iba v Hore Osudu, kde bol ukovaný, v hlbinách Sauronovho kráľovstva Mordoru. Preto je vytvorené Spolčenstvo z 9-tich hrdinov, ktorí majú chrániť Froda na jeho nebezpečnej ceste do Mordoru. Do Spoločenstva patrí Gandalf, Chodec/Aragorn (Viggo Mortensen), elf Legolas (Orlando Bloom), trpaslík Gimli (John Rhys-Davies), kráľovský syn Gondoru Boromir (Sean Bean) a štyria hobbiti (Frodo, jeho priateľ Sam a ešte dvaja spoločníci, Merry a Pippin). Teraz sa musí Spoločenstvo vydať na neľahkú cestu krížom cez Stredozem, aby pomohli Frodovi vykonať, čo sa musí stať. Ale sila Prsteňu ich všetkých korumpuje a Sauron vidí všetko ...

Dosť bolo preliminárnych informácii, vytúžená hodina sa blíži, už je čas ísť ... 

FILM:

Sú štyri hodiny ráno a ja som sa práve vrátil z kina. Sánka pri zemi, oči od údesu otvorené a srdce plné dojmov, radosti, úžasu a smútku, že už je po filme. Poviem to hneď dopredu, lebo predpokladám, že väčšina z mojich čitateľov už aj tak zascrollovali dole a pozreli si hodnotenie – Pán Prsteňov: Spoločestvo Prsteňa je majstrovský kúsok kinematografie po všetkých stránkach, najlepší film tohto roku, možno aj desaťročia a u mňa sa hneď vyšvihol na prvé miesto v rebríčku najobľúbenejšich filmov. Dve a trištvrte hodiny uplynuli ako voda a ja sa neviem dočkať, kedy ho uvidím zase – hneď by som išiel do kina ešte raz, hoci aj teraz. Ale poďme na to pekne poporiadku. V tejto časti sa chcem venovať iba filmu, nebudem film porovnávať s knihou (o tom bude ďalšia časť) – pokúsim sa film ohodnotiť podľa čisto kinematografických kritérií ...

Najskôr príbeh – ten je fantastický (čo iné sa dá čakať od Tolkiena?). Keď sa pokúsim ohodnotiť príbeh z hľadiska niekoho, kto knihu nečítal (môžem sa fakt o to iba pokúsiť), musím povedať, že scenáristicky je to majstrovské dielo. Akčné dobrodružstvo nikdy nebolo tak dokonale prevedené na filmové plátno. Neustále sa niečo deje, neexistujú skoro vôbec zdĺhavé scény. Ba musím povedať, že niekomu sa môže zdať, že film ide moc rýchlo. V skutočnosti je tempo, ktoré Peter Jackson nasadil nielen nutné, ale porušuje skoro všetky Hollywoodske klišé o tom, čo je normálna rýchlosť vo filme. Divák sedí na kraji sedadla (kam sa len pred chvíľou znova posadil, potom ako bol z neho vymrštený razantnou jazdou kamerou), oči prilepené na plátne až skoro zabudne dýchať. Samozrejme, fascinácia scenára neleží v scenári samotnom, ako tomu bolo napríklad v Memente. Čo fascinuje, okúzľuje a nedá zabudnúť, je príbeh sám, napísaný Tolkienom. Ľahko sa potom vľúdi myšlienka, že scenár bola najľahšia vec na filme. Ale opak je pravdou. Vmestiť celý príbeh Spoločenstva Prsteňa do relatívne krátkeho kinematografického času a urobiť to dobre, je skoro nemožné. Spokojne môžem povedať, že sa to scenáristom Fran Walshovej a Petrovi Jacksonovi podarilo na výbornú ...

Réžia je viac ako dokonalá – ona berie dych. Nemal som ešte česť vidieť ostatné Jacksonové diela, ale jeho inscenácia Stredozeme je neuveriteľná. Stredozem ožíva pod jeho taktovkou. Spolu s najlepšou kamerou, akú som tento rok videl, je divák súčasťou jedného obrovského kolotoču. Prvé, čo človeka ohúri, sú nádherné panorámy Stredozeme (Nového Zélandu), ktorá v dokonalých záberoch preniká až do morku kosti. Už len tieto scény stoja za všetky drobné. A potom príde prvá akčná scéna, inovatívna a razantná kamera a divák padne zo sedadla a lapá po vzduchu. Niečo neuveriteľné ... Medzi vrcholy tu patrí napríklad jazda Arwen s Frodom na koni, kde ich prenasleduje deväť Nazgúlov – to treba vidieť, aby človek pochopil. Vynikajúce je aj splývanie odvážnej kamery (zábery z vrtuľníkov nepatria k zvláštnostiam) so špeciálnymi efektami.

A keď už hovorím o špeciánych efektoch – tak tie sú „state of the art“. Už len zmenšovanie hobbitov je malé majstrovské dielo, Roklinka by svojou nádherou mohla byť považovaná za nebo a Moria je ... jednoducho dokonalá. Takisto príšery, ktoré Spoločenstvo stretne cestou, sú vynikajúco urobené – Glum, aj keď je ho ešte málo vidieť, je nádherne „slizký“, Balrog je neuveriteľne dobre urobený, ... Tu ale prichádza aj moja prvá výhrada – zmenšovanie hobbitov je perfektne urobené, na efekte nie je najmenšej chybičky, svetlo aj tiene, všetko ako má byť, hobbiti ešte aj vynikajúco a reálne „sedia“ na plátne, tam kde majú byť. Len tu už špeciálne efekty narážajú na hranice rozumu – náš rozum odmieta prijať fakt, že hobbit je len 1,50m vysoký, a preto hneď tušíme, že je tam efekt. Podobný efekt nastáva s príšerami. Proste som sa neubránil pocitu, že tie efekty vidím, aj keď boli perfektne urobené (to už ale je problém každého fantasy filmu, keďže žiadna príšera nie je príšerou v momente, keď sa nám zdá byť prirodzená).

Herecké výkony ... Tu je malý problém - sú až moc dokonalé. Keď niekto v recenzii napísal, že Ian McKellen je Gandalf a je taký dobrý, že to ani nevyzerá, akoby by hral, nechcel som tomu veriť – ale je to tak. Gandalfa nehrá herec, v tomto filme hrá Gandalf. Ian McKellen (X-Men) odviedol vynikajúcu prácu, ako daroval svojej postave život a dušu. Veľmi podobné to je aj s ostatnými postavami – veľkým prekvapením je Orlando Bloom (hrá Legolasa). Spolu s efektami, jeho výzorom a pohybmi, je on perfektný elf. Keď som ho uvidel strieľať šípy, skoro som sa od radosti rozplakal – to je Legolas a je veľmi cool. To isté platí o Johnovi Rhys-Daviesovi (seriál Sliders), ktorý si zahral trpaslíka Gimliho. Aj keď dostal bohužiaľ iba málo priestoru vo filme (v knihe ho má viacej, ale o tom neskôr), nádherne sa vžil do role a stal sa Gimlim. Viggo Mortensen (Perfektná vražda) ako Chodec/Aragorn ... Dlho som uvažoval o správnosti jeho obsadenia, kedže ako herec je veľmi charizmatický, ale podľa mňa, nie je krásny – a Aragorn má byť podľa knihy krásny. Ale hneď od prvého momentu, keď ho uzrieme v Krčme u skákavého poníka, je takmer dokonalý. Je mi zázrakom, ako mohol Peter Jackson tak dokonale trafiť a vybrať správnych hercov pre tie postavy. Budem sa asi opakovať, ale Mortensen je Aragorn, podobne ako Elijah Wood (Drtivý dopad, Faculty) je Frodo. Veľkým prekvapením pre mňa bola ešte Liv Tyler ako princezná elfov Arwen – nielenže vyzerala (podobne ako Orlando Bloom) „slične“ a bola nádherná, ale aj presvedčivo hovorila po elfsky a podala slušný herecký výkon. Všeci herci odviedli vynikajúcu prácu a minimálne traja by si zaslúžili Oscara – ale to uvidíme až na budúci rok.

Ešte mi nedá nespomenúť hudbu k filmu. Keďže sa o hudbu vo filmoch zaujímam, bol som hrozne zvedavý, kto dostane ten job. Tajne som dúfal, že James Horner, keďže jeho score k filmu Braveheart (ktorý je tématicky čiastočne podobný) je podľa mňa najlepšia filmová hudba všetkých čias. Ale nestalo sa tak. Neľahkú úlohu zkomponovať hudbu k filmu dostal Howard Shore. Dôvody pre nezvolenie Hornera boli viaceré, ale asi najväčším bola práve jeho etablovaná asociácia s filmami ako Braveheart a podobne, kde on rád používa trochu pozmené verzie svojich predošlých melódií – Peter Jackson chcel niečo úplne nové pre svoju trilógiu. A Howard Shore, ako sa ukázalo, bola vynikajúca voľba – jeho melódie sú aj jemné a veselé (melódia Hobitína), ako aj veľmi temné, pochmúrne a nebezpečné. Zároveň však dokážu preniesť odhodlanie a obrovskú odvahu s akou Frodo podstúpil svoju púť, na druhú stranu plátna. Dve piesne navyše skomponovala Enya a kto pozná jej diela, vie, že musia byť dobré ... čo aj sú.

Má tento film aj nejaké slabiny? Samozrejme, že hej, perfektný film neexistuje. Ale rozhodne sú to iba maličké chybičky krásy. Normálnemu divákovi sa môže ten film zdať moc dlhý (aj keď mne sa tie dve a trištvrte hodiny zdali ako 30 minút) a nedokončený. To je spôsobené tým, že Pán Prsteňov: Spoločenstvo Prsteňa je iba prvá časť v trilógii, a preto končí tzv. „cliffhangerom“.

Čo napísať na záver pre „nezasvätených“ (t.j. tých, čo knihu nečítali)? Choďte na to! Bez všetkého, bez hypu a bez nadsádzky – ak ste knihu nečítali, choďte na to! Zaručujem vám nielen vynikajúcu zábavu, ale hlavne hlboký zážitok z nádherného príbehu, dobrých hereckých výkonov, nádhernej muziky, najlepších efektov a scén plných emócií ...