PREVIEW: EXPERIMENT

Hneď po tom, ako režisér Oliver Hirschbiegel prečítal knihu Maria Giordana za jedinú noc, vedel, že našiel námet na svoj prvý veľký film: "Bolo to presne to, na čo som čakal. Neuveriteľne napínavý príbeh, veľmi presvedčivo zasadený do nemeckého prostredia. Nie je potrebné klamať a hrať, že a to odohráva niekde inde. Sila tej knihy je v jej postavách."

Hlavná hviezda filmu, známy nemecký herec Moritz Bleibtreu, neváhal ani chvíľu a prijal hlavnú úlohu Tareka: "Hneď som vedel, že chcem pracovať na tomto projekte. Film sa sústreďuje na tie najdôležitejšie otázky života - ako ľudia spolu žijú, ako sa stavajú k pravidlám, a do akej miery človek berie zodpovednosť za svoje skutky. Presne toto sú mechanizmy, ktoré vedú k vojne. Okrem toho sme ja a Oliver už dlho chceli spolu nakrútiť nejaký dobrý film."

O svojej postave Bleibtreu vraví: "Tarek je novinár, ktorý chce zo situácie v prvom rade získať dobrý príbeh. Zúčastní sa experimentu so skrytými úmyslami a dokonca sa snaží veci trochu rozvíriť. On robí problémy, vyvoláva konflikty, ale časom si uvedomí, že od istého momentu celá vec začala naberať samovoľný spád, ktorý už nedokáže kontrolovať. Takýto experiment je zaujímavý, a ukazuje, čo inak normálni a morálni ľudia dokážu urobiť v extrémnych situáciách."

Keď Beibtreu úlohu prijal, všetky veci pri príprave projektu šli ľahšie. Zohnali sa peniaze a Hirschbiegel si spolu so spoluautormi scenára sadli a pracovali na jeho konečnej podobe: "Sedeli sme nad ním pätnásť hodín denne. Bohlinger mal na starosti štruktúru príbehu, Darnstädt dopracovával charakteristiku postáv, a ja som zodpovedný za podobu experimentu a uveriteľnosť celého príbehu." 

Režisér sa už na začiatku rozhodol, že okrem hlavného hrdinu obsadí neznáme tváre, aby divák všetky postavy prijímal rovnako bez predsudkov: "Chcel som, aby sa každá postava odvíjala a odhaľovala postupne pred očami diváka bez toho aby mohol tušiť, kam smeruje. To by známe tváre zrejme nedovolili."

Konkurz prebiehal nie jednotlivo, ale v desaťčlenných skupinách, a režisér dokonca chcel od hercov, aby skúšali rôzne postavy: "Niektorí herci skončili pri úplne inej postave, než s ktorou začínali. Osobitne dôležitá bola postava Dory, jedinej mimo väzenia, ktorá tvorí ženský protipól mužskému prostrediu."

Zaujímavé je, že mnohé z toho, čo divák vo filme uvidí, pôvodne vôbec nebolo súčasťou scenára. Mnohé najlepšie scény jednoducho vznikli až počas nakrúcania na pľaci a vyplynuli z improvizovaných rozhovorov s hercami. Režisér dokonca príbeh konzultoval so psychológmi a psychiatrami, a preberal s nimi možný vývoj postáv v klaustrofobickej situácii: "Všetky situácie vo filme museli byť uveriteľné a presvedčivé."

Na dosiahnutie takejto presvedčivosti sa Hirschbiegel rozhodol pri nakrúcaní používať nie obvyklé filmárske osvetlenie, ale reálne svetlo scény väzenia, ktorú postavili v pivnici istej továrne v Kolíne nad Rýnom. Keď sa nakrútili exteriéry v meste, štáb sa premiestnil do podzemia. Od začiatku bolo jasné, že scény vo väzení sa budú nakrúcať v chronologickom poradí, prinajmenej kvôli realistickému zachyteniu zarastania tvárí hercov.

"Počítal som samozrejme aj s účinkom hermetického uzavretia hercov v jednom priestore. Ak štrnásť hodín denne nevidíte okolo seba nič iné len mreže, nastane zvláštna situácia. Ak dlho nevidíte slnečné svetlo, úplne stratíte pojem o čase. Všetci herci mali na sebe svoje uniformy a samozrejme nemali hodinky. Stále sa nakrúcalo vo veľkej skupine s mnohými ľuďmi. Inokedy herci pracujú s dvomi tromi inými hercami, a potom sa načas rozídu. Teraz však všetci boli celý čas naraz na mieste. Veľmi zaujímavé bolo sledovať vývoj medzi samotnými hercami, a všimol som si, že z väzňov a dozorcov sa nakoniec naozaj stali dve oddelené skupiny, ktoré napríklad po čase jedli oddelene!"