IDENTITA

„Volám sa Ed, a dnes večer je život nahovno. Povolaním som vodič, a práve dnes som viezol jednu neúspešnú herečku domov, keď som zrazil ženu, matku rodiny. Pršalo, nedával som chvíľu pozor a už sa to stalo ... Jej manžel a syn boli v šoku, tak som ich hneď zobral do auta a rýchlo dostal k najbližšiemu motelu, pretože mobil tej herečky mal samozrejme vybitú batériu. Ale kvôli búrke nefungovali ani telefóny a cesta bola v obidvoch smeroch zaplavená, takže som sa nemohol dostať ani do nemocnice. Keď som sa vrátil do motela, nebol som už sám - ľudí, ktorých táto potopa tu uväznila, bolo jedenásť, medzi nimi majiteľ motela, mladý manželský pár, asi-prostitútka, tá rodina, ktorej matku som zrazil, moja herečka a ešte jeden policajt, ktorý práve prevážal väzňa. A čoskoro na to, sa začali diať čudné veci ...".

Identita oplýva hneď viacerými pozitívami. Prvým sú vynikajúco spracované flashbacky, zobrazujúce okolnosti predchádzajúce kľúčovým udalostiam. Druhým pozitívom je dokonalé „javisko" - osamotený, starý motel, 11 ľudí, ktorí nikam nemôžu utiecť, každý s nejakým tajomstvom a veľmi rozdielnym charakterom. Tretím je jeden z najoriginálnejších príbehov, aké som za posledné roky videl. No a nakoniec samozrejme fascinujúca atmosféra, vychádzajúca z už vyššie spomenutého „settingu" - zo začiatku je Identita normálnym thrillerom so silným nádychom Hitchockockovského Psycha o voľnom väzňovi a vraždách v opustenom moteli, ktorý sa postupne mení na detektívku, možno až primoc pripomínajúcu Desať malých černoškov od Agathy Christie (hlavne potom, ako je pod každou mŕtvolou nájdený kľúč s číslom, postupne pri každom mŕtvom odratávajúci od 10 dole), aby nakoniec prešiel cez psychologický horor až do niečoho úplne nečakaného. Tieto zmeny zamerania filmu sú vzácnym, ale veľmi originálnym spôsobom udržania napätia. Divák, očakávajúci klišé podobných príbehov, je príjemne prekvapený týmto vývojom a nevie, čo sa stane ďalej.

„When I was going up the stairs ..."

Odhliadnuc od zmien cieľu príbehu (ktorý je až do 15 minút pred koncom filmu stále zahalený), je Identita žánrovo stále vynikajúci thriller. Hovorím thriller, lebo po filmoch ako The Ring nemá (bohužiaľ) Identita nárok na prívlastok horor. Napätie je konštantné dobré a tvorcovia do významnej miery upustili od šokov, ktoré by nechali divákovi zamrznúť krv v žilách (aj keď to neznamená, že by ich tam pár nebolo). James Mangold, režisér a scenárista filmov ako Cop Land, Girl, Interrupted a Kate And Leopold, si sadol aj v Identite na režisérsku stoličku. Jeho práci niet čo vytýkať - réžia presne zachytáva význam scény a veľkou mierou prispieva k famóznej atmosfére snímky. Zopár nezvyčajných perspektív už iba umocňuje celkovo zvláštny dojem.

„... I met a man, who wasn't there ..."

Herecký ensemble tiež nie je z najhorších. Hlavnú úlohu dostal John Cusack (Con Air, High Fidelity), ktorý ako obyčajne nesklamal. Jeho výkon, podobne ako výkony Raya Liottu, Amandy Peek či Clei DuVall prinášajú potrebnú dávku psychologického thrilleru, do už aj tak dosť plného príbehu. Ich výkony, aj keď nie hodné Oscara, pridávajú Identite na vierohodnosti a umožňujú primeranú identifikáciu s postavami.

„... he wasn't there again today ..."

No a nakoniec príbeh. „Originálny" je slovo, ktoré ho len slabo vystihuje. Okrem napätia celých 90 minút filmu ponúka aj zopár dejových zvratov, ktoré, to treba povedať, nebudú kávou pre každého. Ale všeobecne sa dá povedať, že ak vám nevadil koniec Obvyklých podozrivých, nemal by sa vám ani tento zvrat zdať príliš šokujúci. Po jeho odhalení neostane divákovi nič iné, iba najskôr zopár minút sedieť s otvorenými ústami, nechápajúc, a potom sa už len usmievať a baviť na nezvyčajnej dávke invenčnosti, ktorú mu scenáristi servírujú ...

„... I wish, I wish, he'd go away"

Identity (2003, USA, 90 min.)
Réžia: James Mangold. Scenár: Michael Cooney. Kamera: Phedon Papamichael (II). Hudba: Alan Silvestri. Hrajú: John Cusack, Ray Liotta, Amanda Peet, John Hawkes, Alfred Molina, Clea DuVall, Rebecca de Mornay.