|
ŽIVOT VO VESMÍRE JE NEMOŽNÝ - GRAVITÁCIA |
ŽIVOT VO VESMÍRE JE NEMOŽNÝ - GRAVITÁCIA |
Zvuk sa tam neprenáša.
Vzduch nemá tlak.
Chýba kyslík.
Život vo vesmíre je nemožný.
“Vždy ma fascinoval vesmír a jeho objavovanie,” vyhlasuje Alfonso Cuarón, režisér, producent a spolu scenárista dramatického thrilleru ´Gravitácia´. Pokračuje, “Z jedného uhla pohľadu je na myšlienke oddelenie sa od Matky Zeme niečo mýtické a romantické. Zároveň však nemá zmysel byť ´tam vonku´, keď život je tu dole.”
Aj teraz na obežnej dráhe, stovky míľ nad Zemou pracujú ľudia. Je to priestor, v ktorom je medzi životom a smrťou len zanedbateľný rozdiel. Nebezpečenstvo spojené s letmi do vesmíru počas niekoľkých desaťročí, odkedy sme začali cestovať nad našu vlastnú atmosféru sa neustále zvyšuje... a môžu za to ľudia. Odpad z predchádzajúcich misií a nefunkčné satelity vytvorili smetisko, kde hrozí bezprostredná katastrofa. NASA tento možný scenár dokonca pomenovala ako Kesslerov syndróm.
David Heyman, ktorý je producentom filmu ´Gravitácia´ spolu s Cuarónom priznáva, „Toto je skutočný problém. Každý kúsoček odpadu, ktorý sa na obežnú dráhu dostal obieha neskutočnou rýchlosťou a v prípade, že do seba 2 úlomky narazia, vzniknú ďalšie úlomky. Ohrozuje to život kozmonautov, kozmických lodí a teoreticky aj ľudí na Zemi.“
Stvárnením hlavnej postavy kozmonautky začiatočníčky Ryan Stone sa Sandra Bullock dozvedela o probléme od tých, ktorých sa najviac týka. Hovorí, „Myslela som si, že kozmonauti cestujú do vesmíru kvôli vzrušeniu a dobrodružstvu. No keď som sa s nimi rozprávala, ohromila ma ich hlboká láska a vášeň pre ten svet a obdiv Zeme z ich perspektívy, odkiaľ vidia oceány, horské hrebene a svetlá miest. Je úžasné uvedomiť si, akí sme v tom obrovskom vesmíre malí.“
George Clooney, ktorého vo filme uvidíme po boku Sandry Bullock dodáva, „Na cestách do vesmíru som vyrástol, som dieťa tej éry. Myšlienka na objavovanie vesmíru ma vždy fascinovala. Ľudí, ktorí sa tým zaoberajú si veľmi vážim. Sú to úžasní priekopníci.“
Všetky tie výskumy však majú aj svoje dôsledky. Bullock priznáva, „Láme mi srdce keď pomyslím nielen na ničenie tejto planéty, ale aj na to, čo nevidíme: odpad, ktorý doslova obieha okolo nás,“
Táto premisa sa vo filme ´Gravitácia´ stala katalyzátorom trýznivého boja za prežitie, ktorý vás prenesie do pôsobivej a zároveň hrôzostrašnej vesmírnej prázdnoty.
Film sa začína nad zemskou atmosférou, v raketopláne Explorer na obežnej dráhe. Letová špecialistka Ryan Stone, pripevnená k robotickému ramenu inštaluje nový snímací systém na Hubblov teleskop. Zjavné nepohodlie Doktorky Stone v nulovej gravitácii je v ostrom kontraste so zjavnou pohodou veliteľa letu Matta Kowalskeho.
Na druhej strane planéty sa práve odohráva úmyselná demolácia zastaranej družice, ktorej fragmenty sa rútia do vesmíru, čím spúšťajú reťazovú reakciu, pri ktorej sa rýchlo rastúce pole odpadov zrazí s Explorerom. Zrážke sa nedá vyhnúť. Raketoplán je zničený a Stone s Kowalskim sú jediní, čo prežili. Všetka komunikácia s kontrolnou vežou sa prerušila... a spolu s ňou aj akákoľvek šanca na záchranu. Unášaní v ničote budú musieť prekročiť vlastné limity a uniknúť vlastnej nepohyblivosti. Iba tak majú šancu dostať sa späť na Zem.
Na filme ´Gravitácia´ po prvý krát oficiálne spolupracovali Alfonso Cuarón a jeho syn Jonás. „Inšpirovali ma Jonásove nápady na film,“ hovorí Alfonso. „Myšlienka na situáciu, kde ide o život rozprávaná z pohľadu viac menej jedného človeka ma fascinovala. Zasadenie tohto príbehu do vesmíru mu dalo obrovské metaforické možnosti.“
Jonás Cuarón dodáva, „Koncept vesmíru bol pre nás oboch zaujímavý, prežiť tam nie je jednoduché. Predsa len, sú to tisícky míľ od miesta, ktoré nazývame domov. Bolo to teda dokonalé prostredie pre film o prekonávaní nepriazne osudu a potreby nájsť cestu späť. Chceli sme aj, aby to bol realistický príbeh. To samozrejme vyžadovalo rozsiahly výskum. Keď sme chceli vytvoriť vierohodný scenár, museli sme sa s objavovaním vesmíru podrobne oboznámiť.“
|
|
Svetelný box
Počas pre-vizualizácie sa filmári stretli s niekoľkými prekážkami, ktoré bolo treba prekonať. V niektorých prípadoch musela technológia dostihnúť ambície tvorcov a ich predstavu ako príbeh rozpovedať. Jeden z prevratných vynálezov je duchovné dieťa Lubezkiho a Webbera: Svetelný box.
Lubezki poznamenáva, „Museli sme vyriešiť veľmi komplikovanú situáciu so svietením, na čo sme prišli pri pre-vizualizácii. Keď sme si určili, ako budú svetlá pôsobiť na tváre postáv v počítači, museli sme ich spojiť s animáciou tak, aby pôsobili jednoliato. Potreboval som svetlá, ktoré sa budú rýchlo hýbať a neustále budú môcť meniť farbu.“
Ako to už býva, inšpirácia prišla vtedy, keď to Lubezki najmenej očakával. Spomína, „Bol som na koncerte a všimol som si, že hlavný osvetľovač veľmi chytro používa LED svetlá, čím vytvoril pekné svetelné efekty a projekcie. Nadchlo ma to, pretože som si uvedomil, že to je pre nás ideálne riešenie. Na druhý deň som zavolal Alfonsovi a povedal som mu, ´Myslím, že som našiel spôsob, akým ten film nasvietime´.“
Filmári museli brať do úvahy kde sa práve vzhľadom na Zem nachádzajú. Cuarón hovorí, „Čo najlepšie sme sa snažili sledovať ich cestu, rešpektovať východy a západy slnka, deň a noc a rovnako rôzne prostredia – od modrého Pacifiku, cez husto koncentrované svetlá veľkomiest až po severné svetlá nad Arktídou. Trochu sme podvádzali, pretože sme chceli vytvoriť cestu, ktorá zachytí čo najviac nádherných miest našej planéty.“
Našťastie, ako spomína Webber mali ten najlepší podkladový materiál. „Mali sme obrovské šťastie, že NASA bola ochotná sa s nami podeliť o množstvo informácií, ktoré pozbierali, obzvlášť vo forme fotografií a filmového záznamu. Boli medzi nimi úžasné zábery. Hovorili sme si, ´Keď urobíme niečo takéto, nikto neuverí, že je to skutočné.´ Bolo to jednoducho úžasné.“
Herečka strávila vo vnútri Svetelného boxu mnoho dní. Ako hovorí Cuarón, v mnohom to odrážalo osamelosť jej postavy. „V podstate tam vo vnútri bola sama, odlúčená od ostatných ľudí na pľaci, iba s projekciami Slnka, Mesiaca a Zeme, ktoré sa točili okolo nej. Sandra aj v tomto priestore zapájala svoju kreativitu a bola schopná využiť niektoré zo svojich bohatých skúseností.“
„Okrem hlasov v mojom miniatúrnom slúchadle som nemala žiadne spojenie s ľuďmi. Veľmi mi to pomohlo, cítila som sa skutočne osamelo,“ priznáva Bullock. „Teším sa, že sa to nakrúcalo takto, pretože kedykoľvek som sa cítila frustrovaná, stratená či opustená som si povedala, ´Len ho použi´“.
|
|
Robotika, výstroj a lietanie na lanách
Zatiaľ čo Svetelný box niektoré technické otázky vyriešil, vznikla kvôli nemu ďalšia – ako hercov vo vnútri nakrútiť bez narušenia akejkoľvek z funkcií. Bolo nutné navrhnúť kameru, ktorá bude dostatočne malá a flexibilná, aby sa zmestila do priestoru veľkého dve stopy a ešte k tomu sa aj hýbala podľa požiadaviek. Opäť sa dokázalo, že núdza je pre Cuaróna a jeho tím matka vynaliezavosti.
Produkcia použila roboty – typy používané v automobilovej manufaktúre – od spoločnosti zvanej Bot & Dolly. Prispôsobené kamerové hlavy s kontrolou pohybu boli fixované na koniec veľkého robotického ramena, vďaka ktorému sa pozícia kamery v boxe mohla meniť za rôznych rýchlostí. Viaceré otvory filmárom umožnili hýbať kamerou iba pomocou počítača.
Cuarón komentuje, „Robotická kamera nám dala jedinečnú presnosť a jednoliatosť. Kamera natočila záber presne tak, ako sme si ho v počítači naprogramovali.“
Mobilita svetiel a kamier však neznamenala, že herci ostali statickí. Na dlážke Svetelného boxu inštaloval tím špeciálnych efektov točňu, na ktorej zmontovali kolekciu výstroja, ktorý hercov otáčal alebo zdvíhal, podľa toho, čo si scéna práve vyžadovala.
Zdanie beztiaže bolo pre film kľúčové. Výkonný producent Nikki Penny vyhlasuje, „Jednou z najväčších výziev filmu ´Gravitácia´ bola práve gravitácia. Inými slovami – ako vytvoriť ilúziu nedostatku gravitácie a udržať ju.“
|
|
Navrhovanie vesmíru
Väčšina prostredí vo filme je virtuálna. Architekt Andy Nicholson spomína, „Zvykol som dopĺňať vizuálne efekty k existujúcim reálnym prostrediam, alebo vytvárať virtuálne pozadia a podobne. Toto však bol celkom iný príklad, pretože všetko sa vytváralo v počítači. Napriek tomu sme museli vzbudiť dojem, že je to reálne.“
Vzhľadom na to, že tím architektov vytváral repliky existujúcich a dobre zdokumentovaných štruktúr, pustili sa do rozsiahleho výskumu. „Bez obrovského množstva fotiek NASA a technických údajov by to nemohlo byť také detailné. Chceli sme získať čo najviac faktov a potom ich aj podľa možnosti použiť,“ hovorí.
Podobne ako Nicholson, aj kostýmová výtvarníčka Jany Temime musela k svojej práci pristupovať z virtuálnej aj praktickej perspektívy. Kozmické skafandre, v ktorých na začiatku vidíme Ryan a Kowalskeho sú počítačovo animované. Temime hovorí, „Bolo to pre mňa niečo celkom nové. Stále si musím látku chytiť a vidieť ju na vlastné oči. Nevedela by som to robiť iba v počítači.“
Ešte aj vo virtuálnom svete však bola farba skafandrov problematická. „Biela je totiž najkomplikovanejšia farba na svietenie,“ vysvetľuje Temime. „Napriek tomu to biela musela byť, pretože obleky NASA biele sú. Bolo to veľmi dôležité. Experimentovali sme s rôznymi odtieňmi bielej a skončili sme s jemným odtieňom sivej, čo náš problém vyriešilo.“
Zatiaľ čo farbe ostala verná, Temime priznáva, že s tvarom oblekov sa trochu pohrala. „Nadobúdajú omnoho lepší tvar s vyšším pásom a dlhšími nohami. V opačnom prípade by pôsobili ako veľké neforemné vaky. Sú to iba detaily, ale robia veľký rozdiel. Tu trochu skrátite, tam predĺžite a funguje to ako kúzlo.“
Skutočné skafandre NASA sú nielen mimoriadne veľké, ale aj neskutočne ťažké, s niekoľkými vrstvami ochranného materiálu a systémov pre kontrolu teploty a prísunu kyslíka. Všetky tieto vlastnosti sú nevyhnutné pre prežitie vo vesmírnom vákuu. Na pevnej zemi by však boli pre Bullock a Clooneyho príliš neforemné na to, aby v nich dokázali hrať.
|
|
Zvuk a hudba
Pre film odohrávajúci sa vo svete ticha sa zvuk stal pre filmárov jednou z najväčších výziev. Cuarón priznáva, „Vo vesmíre nie je žiaden zvuk a my sme to chceli čo najlepšie dodržať. Sú sekvencie, kde sme zvuk vynechali, ale mali sme pocit, že keby bol bez zvuku celý film, ľudia by mu nevenovali pozornosť.“
Cuarón a supervízujúci zvukový majster a zvukový dizajnér Glenn Freemantle sa rozhodli využiť spojenie zvuku a dotyku. Freemantle vysvetľuje, „Medzi fakty o zvuku patrí, že sa prenáša vibráciami. Keď sa niečoho dotknete, rezonuje to cez vnútorné spojenie. Takže keď sa Ryan niečoho dotkne, počujete to prostredníctvom nej.“
Náhle ticho bolo tiež súčasťou zvukového dizajnu. Cuarón tieto momenty vyberal veľmi starostlivo. Vždy prídu nečakane, aby divákom pripomenuli, že postavy sú v prázdne, kde neexistuje nič, vďaka čomu by sa tam mohol udržať život.
George Clooney hovorí, „Toto je film pri ktorého kormidle stojí výnimočný režisér a hrá v ňom skvelá herečka. Nesie v sebe neuveriteľne rezonujúce témy, je v ňom viac, akoby niekto očakával od ´vesmírneho filmu´. Je to o stretnutí sa s vlastnou smrťou... alebo životom. Verím, že rozprúdi mnohé debaty.“
Sandra Bullock pokračuje, „Keď som sa rozhodla ísť do tohto filmu, netušila som, čoho som na fyzickej, emocionálnej a mentálnej úrovni schopná. Zmenilo mi to telo, myseľ, uvažovanie. Dúfam, že diváci, ktorí prídu na túto úžasnú jazdu do kina ho budú tiež opúšťať s pocitom transformácie.“
„´Gravitácia´ je azda najnáročnejší projekt, na akom som kedy pracoval,“ vyhlasuje David Heyman. Alfonso Cuarón zhŕňa, „Bola to skvelá spolupráca, kombinujúca všetky možné prvky obrazov a zvukov a mimoriadnych výkonov. Chceli sme, aby sa diváci vydali na túto cestu... aby sme s nimi mohli zdieľať pocit z voľnej beztiaže v ohromnej a zároveň desivej sfére vesmíru.“
