50 X A STÁLE PO PRVÝ RAZ

Ťažko sa mi o tomto filme píše, pretože som z kina vyšiel, ako keby ma zrazil vlak (obrazne povedané!). Keď si vec domyslíte do dôsledkov, podobná choroba je čisté peklo. Najmä pre pacienta, ktorý musí buď žiť v permanentnej lži alebo zakaždým pátrať, prečo je zo dňa na deň starší o x rokov. Jeho blízki si tiež užijú skoro ako pri Alzheimerovi; Henryho prístup v tomto konkrétnom prípade, je tiež pomerne silné kafe.

Inými slovami, dostali ma, presvedčili ma a uveril som tomu, čo sa dialo na plátne. Film je poňatý ako obyčajný, až banálny romantický príbeh - Henry aj Lucyina rodina (otec a brat) sú celkom prozaickí ľudia a cukríková nevinnosť samotnej Lucy funguje, pretože naozaj je od všetkých o jeden rok nevinnejšia. Nedá sa povedať, že by dej nebol sentimentálny, ale nikde som nezbadal, že by režisér Peter Sega nasadil naozaj ťažký kaliber a "tlačil na pílu". Nie som si ani istý, či tam vôbec boli mohutné symfonické sláčiky pri uslintanom bozku... ale uslintaný bozk tam rozhodne bol :-)

K uveriteľnosti deja prispieva veľkou mierou Adam Sandler. Nemôžem si pomôcť, podľa mňa je to fakt kvalitný herec a ani tentoraz ma nesklamal. Oproti predošlej romantickej komédii, v ktorej sme ho mohli vidieť (Opití láskou - mimochodom veľmi zaujímavý film) hrá radikálne odlišnú postavu: namiesto ťažkého neurotika je Sandler celkom priemerný a pomerne bezproblémový človek. Sandlerovo podanie je vecné a neafektované (s jednou výnimkou...), ale o to účinnejšie. Drew Barrymore tuším schudla a ak nie, tak spravila niečo iné, ale po dlhom čase sa na ňu dá pozerať (a mám na mysli aj jej herectvo). Jej Lucy je predsa len trošku detská aj na svoj subjektívny vek (niečo po dvadsiatke) - no jej výkon v celku pôsobí až prekvapujúco presvedčivo.

Snímka 50x a stále po prvý raz nie je dokonalá a s odstupom času si nie som až taký istý, či každému "zaberie", tak ako mne. Prvým problémom je kvalita vedľajších postáv. Lucyin otec a brat, ako aj priatelia z obľúbeného podniku, sú dokonale ploché, schematické karikatúry a na to, koľko sa vo filme vyskytujú, sú vykreslené dosť úboho. Mimochodom, Lucyinho brata stvárnil Sean Astin (hobbit Sam z Pána prsteňov). Úlohu Henryho domorodého kamoša Ulu hrá Rob Schneider (Zviera, Sexi kosť) a ako zvyčajne, tvorí výkonný motor komických situácii. Ula je trošku pestrejšia postava než ostatné, je však iba svetlou výnimkou.

Ďalšou drobnou výhradou je prítomnosť jednej gross-out (teda akože komicky nechutnej) scény v úvode, ktorá je dokonale zbytočná a vôbec nepasuje k zvyšku filmu. Nepochopím, ako mohla prežiť strižňu - zrejme sa Sandlerovi zacnelo za poriadnou crazy-komédiou. Každopádne, telesné tekutiny morských cicavcov nemusím.

Tretím iritujúcim prvkom je soundtrack, zostavený z 90% z reggae. Niekto by mal autorovi Teddym Castelluccimu vysvetliť, že Jamajka a Havaj majú možno podobné podnebie, ale delí ich americký kontinent, niekoľko tisíc kilometrov oceánu a stáročia úplne odlišnej histórie a kultúry. Nemôžem si pomôcť, hudobná stopa je proste ako "päsť na ucho".

Napriek výhradám považujem 50x a stále po prvý raz (mimochodom, neviem čo je zlé na presnom preklade názvu - 50 prvých rande) za vydarenú romantickú komédiu, ktorá má slušné tempo a rozhodne nie je tupá. Dá sa pri nej stráviť vo dvojici príjemný večer a zaujme aj tých hĺbavejších divákov.

50 First Dates (USA, 2004, 99 min.)
Réžia: Peter Sega. Scenár: George Wing. Kamera: Jack N. Green. Hudba: Teddy Castellucci. Hrajú: Adam Sandler, Drew Barrymore, Rob Schneider, Sean Astin, Lusia Strus, Dan Aykroyd