HĽADANIE KRAJINY-NEKRAJINY |
HĽADANIE KRAJINY-NEKRAJINY |
Tak k nám dorazil posledný z nominovanej pätice na film roka 2004. Polopravdivý – poloimaginatívny príbeh o autorovi Petra Pana. Ako sa to hovorí? To najlepšie na koniec?
V dobe nie tak dávno po procese s Michaelom Jacksonom prichádza na plátno muž, ktorého imaginatívnosť a možno až bizarná túžba zostať dieťaťom pomohli stvoriť jeden z pokladov detskej literatúry. Tak ako Malý princ, Čarodej z krajiny Oz, tak aj Peter Pan nie je len príbehom na dobrú noc. Je zosobnením základných detských túžob, ktoré určujú naše dospievanie a hľadanie si miesta vo svete.
Priznám sa, z horeuvedenej trojice mi bol Peter Pan vždy najvzdialenejší. O to väčšmi vo mne zahrkotali kosti, keď som dopozeral príbeh toho skutočného Petra Pana – spisovateľa J.M. Barrieho. Práve toto „odhalenie“ zo záveru filmu, keď malý Peter Davies žne potlesk nadšeného premiéroveho publika a „ukáže“ prstom na svojho priateľa a náhradného otca v jednej osobe, je kľúčom k celému príbehu. Iste nejde o žiadne veľké odhalenie – skôr o potvrdenie emócie, ktorá preniká celým filmom: krídla fantázie sú dosť silné, aby vás odniesli, či už máte rokov päť alebo päťdesiat.
Príbeh Barrieho v podaní Johnnyho Deppa zachytáva príliš krátky časový úsek (od premiéry po premiéru), aby sme ho mohli nazvať skutočne životopisným. Je to skôr okno cez ktoré nahliadneme do kľúčového leta, ktoré zmení životy toľkých ľudí. Barrie po poslednom fiasku tuší, že vie napísať aj čosi lepšie, polosiroty Daviesové trávia čas hrou a dve dospelé ženy budú musieť nanovo poskladať zvyšok svojho života. Toto letmé nazretie do Krajiny – Nekrajiny očami režiséra Marca Forstera a kameramana Roberta Schaefera (obaja Ples príšer) je skutočne fascinujúce. Trochu pripomína Tima Burtona, ale zároveň je veľmi odlišné. Tam kde by u Burtona kypeli farby, nadrealistické postavy a javy, tam si títo dvaja vystačia s krátkym bozkom fantastična (medveď v cirkuse). Veľmi jemné prepájanie osobnej imaginácie a vývoja vnútorneho sveta postáv sa priam dokonalo spája. Spomeniem len scénu, kedy sa manželia Barriovci rozchádzajú na chodbe a každý z nich odchádza do svojej izby. Ju čaká prázdna posteľ, jeho Neverland…
Porovnanie Burton – Forster možno doviesť ešte ďalej. Zatiaľ čo trebárs v prípade Big Fish forma filmu žila vlastným, veľmi nástojčivým životom a chvíľami doslova prebujnievala cez fantasknosť obsahu, v Krajine-nekrajine je forma (kamera, strih, réžia) veľmi úctiva k deju a necháva mu prvé slovo. Je omnoho menej experimentálna, skôr by sa dalo povedať - ilustračná.
Z hereckého ansámblu (Depp, Winslet, Christie, Hoffman) si svoje odohrá najmä pirát/nožnicoruký/čokoládnik Johnny Depp. Jeho široká škála postáv dostáva do vienka ďalšiu. Tentoraz nie burtonovský bizarnú, ani blockbusterovo popkultúrnu. Z každej má niečo a keď sa hrá na pirátov, tak sa dobre započúvajte: v tom „Ay“ - špliechajú karibské vody. :)
Film je pravdepodobne trochu lichotivý k hlavnej postave. Či už Barrieho vzťah k rodine Davisovcov, alebo jeho podiel na prázdnom manželstve, je len ľahko a nekonfliktne naznačený. Práve tento moment mi príde ako jediná slabina, inak skvelého zážitku. Myslím, že menej útlocitnosti - a áno - možno aj viac zaujatia témami iba naznačenými (manželstvo, reakcia spoločnosti, vzťah k pani Daviesovej), by urobilo film ešte lepším. Na druhú stranu túto moju „výčitku“ možno smelo odpálkovať tvrdením, že autorom išlo predovšetkým o zachytenie inšpirácie pre vznik Petra Pana a vykúzlenie tej prchavej atmosféry zmeny dieťaťa na dospelého („…v týchto 30 sekundách dieťa zmizlo…“).
Je skutočne magické sledovať dielo „Nemcov“ a „Poliakov“, ako ich obrázky a hudba tvoria nielen „americký film o Angličanovi“, ale najmä skladajú nádherný pomník ľudskej predstavivosti a snu o večnej mladosti.
Ak sa vám páčil trebárs Big Fish, prídete si na svoje. Ak sa vám veľmi nepáčil, možno na Neverland radšej ani nechoďte. Pre mňa ide o skvelý, nadčasový a neuveriteľne dojímavý film. Je to film, ktorý uvidím ešte veľakrát. A mnohí z vás so mnou…
Finding Neverland (GB/USA, 2004, 106 min.)
Réžia: Marc Forster. Scenár: David Magee. Hudba: Jan A.P. Kaczmarek. Kamera: Roberto Schaefer. Hrajú: Johnny Depp, Kate Winslet, Julie Christie, Radha Mitchell, Dustin Hoffman, Freddie Highmore, Joe Prospero, Nick Roud