NOČNÝ LET

Musím sa hneď na začiatku priznať, že som veľkým fanúšikom Wesa Cravena. Jeho Vreskot a Vrestkot 2 považujem za najlepšie horory, aké som videl. Ani nie tak vďaka ich strašidelnosti, ale vďaka zaujímavým a novátorským situáciám, ktorých obidva filmy obsahovali neúrekom. Nočný let sa vyznačuje rovnakými scénami – malý priestor lietadla, stiesnenosť, bezvýchodisková situácia. Vrah na sedadle vedľa hlavnej hrdinky v preplnenom lietadle, a napriek tomu neriešiteľný patový stav bez možnosti akcie alebo pomoci. Film vo svojej prvej polovičke dáva všetok priestor na vyniknutie hercom a obidvaja sa svojej úlohy zhostili na výbornú – Rachel McAdams, doteraz skôr známa z romantických komédií, tu podáva slušný herecký výkon, ktorý by som hodnotil na výbornú, nebyť dokonalého Cilliana Murphyho. Ten chlap ma svojim herectvom prekvapil už v Batman začína, a aj keď sa tomu dá len ťažko veriť, v Nočnom lete je ešte lepší, psychopatickejší a hrôzostrašnejší než bol ako Scarecrow. Zásluhu na tom samozrejme nemá iba on, aj scenár jeho postavu vynikajúco vykreslil – tichý, umiernený, a predsa neskutočne krutý a chladný zabijak.

Okrem vynikajúcich hercov je ďalším veľkým plusom prvej polovičky filmu scenár a dokonale vybudovaná atmosféra. Tá začína už na letisku príjemných spoznávaním sa medzi Lisou a Jackom, len aby potom urobila fantastickú otočku o 180 stupňov a stala sa absolútne mrazivou. Navyše scenár nešetril originálnymi šancami pre Rachel ako okabátiť svojho mučiteľa, a kontroval ich na výsosť logickými objavmi a reakciami z Jackovej strany (výpadok telefónov, atď.). Avšak vynikajúce herecké výkony, super zvraty scenára a dokonale gradujúca atmosféra počas letu netrvajú večne ... a ako skončí let, skončia aj tieto pozitíva.

Druhá polovička filmu zrazu zahodí za hlavu všetko originálne a pracne vybudované, a zmení sa šmahom čarovného prútika na lacnú naháňačku, aby sa na posledných 15 minút premenila ešte raz, tento raz na vyvražďovačku a lá Vreskot. Pokým sa Cravenovi nedá uprieť, že tieto rytmické zmeny zvláda režisérsky, scenáristicky je to už horšie. Spolu s pristaním lietadla ako keby scenárista Carl Ellsworth stratil všetko rozum a na diváka sa valia nielen jedno klišé za druhým (útek strmhlav cez letisko, potknutie sa v najnevhodnejšej chvíli, atď.), ale hlavne predvídateľné momenty (kde má loď asi skryté zbrane?) a patetické rozuzlenie príbehu s vládnym činiteľom (aké prekvapenie, on má rodinu a berie ju všade so sebou!). Rozuzlenie druhého príbehu o nebezpečenstve hroziace Rachelinmu otcovi (krátka cameo úloha Briana Coxa) je už o trochu lepšie, ale stále nedosahuje kvalít prvej polovice filmu. Navyše mi extrémne vadilo „motto“ posledných 15tich minút, že zbraň v dome všetko vyrieši. Napriek tomu nemožno záveru filmu odoprieť pozitívnu spriaznenosť s Vreskotom a zase raz napínavou hrou na mačku a myš medzi obeťou a jej trýzniteľom.

Hodnotiť Nočný let nie je vôbec ľahké. Čisto ako fanúšik thrillerov by som ho hodnotil na 8/10, keďže prvá polovička filmu bola skoro dokonalá (napätie, herecké výkony, atmosféra, logika), a prepadnutie druhej polovičky dokážem bez problémov ospravedlniť. Avšak ak mám Nočný let zhodnotiť čo najobjektívnejšie, musím uznať, že vďaka naozaj zlej druhej polovici filmu si viac ako 6/10 nezaslúži. Dokonalá prvá časť a hrozná druhá časť sa vyrovnajú, vytvoria priemerný film a len kvalitné herecké výkony darujú ten extra bod navyše. Jednoznačné odporúčanie môžem vysloviť fanúšikom dobrého thrilleru, ktorým logické skoky a nezrovnalosti v deji nedokážu zničiť zážitok z videného. Všetkým ostatným by som odporúčal po pristátí lietadla okamžite opustiť kino, keďže si môžu hravo domyslieť, ako sa film skončí aj bez sklamania sa z druhej časti príbehu.