ĎAKUJEME, ŽE FAJČÍTE

Nick Naylor má však argumenty. A vďaka nim v práci vždy dokáže zvíťaziť. Argumenty môžu byť rôzne a keď nie sú dostatočne pozitívne na priame použitie, treba ich upraviť vo svoj prospech. Nie náhodou sa nesie motto v tomto filme, že Nick Naylor nezakrýva pravdu, iba ju filtruje. V práci mu to ide výborne, ale na obzore sa ukazuje až príliš veľa elementov, ktoré mu jeho idylický život začínajú narúšať. Veľký kus zápletky spočíva v tom, že Nick sa snaží preraziť s cigaretami do ďalšieho priemyslu – jednoducho nasadiť čo najviac cigariet do filmov ako za starých časov a neraziť iba modernú argumentáciu, že cigareta patrí iba zloduchom a vplýva na divákov skôr negatívne. Lenže v rovnakom čase sa na scéne objavuje aj senátor Ortolan Finistirre (tradične odmeraný, ale skvelý William H. Macy), ktorý sa rozhodol zobrať spravodlivosť do vlastných rúk a svoj program doslova nabil snahou bojovať proti cigaretám i za nimi stojacimi koncernami. Ako by toho nebolo málo, dlhoročná tvar cigariet príznačne nazvaná Marlboro Man umiera na rakovinu. A do toho všetkého sa zapojí aj novinárka Heather Holloway (Katie Holmes), ktorej prítomnosť môže ešte Nickovi poriadne uškodiť. A z pracovnej idylky sa rýchlo môže stať súkromné peklo. Tlak okolia na Nickovu hlavu rastie a v polovici diania sa mu dokonca začnú vyhrážať a niektoré reči si mal skôr nechať vo vlastnej mysli. A pritom Nick je paradoxne muž, ktorý síce v práci dlho exceluje, ale svoj osobný život si zmrvil rozvodom už dávno. A k svojmu synovi sa dostáva len občas, pričom bojuje s vlastným presvedčením viesť ho k dobrej výchove, no zároveň mu vštepovať...

Hoci uplynulé riadky nabádajú k domnienke, že Ďakujeme že fajčíte má košatý dej, nie je tomu tak. Príbeh má síce zaujímavé stránky, ale v skutočnosti je zložený z niekoľkých epizód, ktoré spája práve Nickova osoba. Ten poriadny tmel na prepojenie celého diania je iba na doraz hrajúci Aaron Eckhart, ktorý sa snaží naplno, ale úplne to nestačí. Viaceré satiry stavili na herecké výkony a vďaka nim sa zapísali do pamäti divákov a aj tento kúsok sa môže medzi ne zaradiť. Eckhart však podáva taký výborný výkon, že zatieňuje aj ostatných vrátane Williama H. Macyho alebo aj Roberta Duvalla a iných stálic. Možno je to miestami na škodu...

Celé dianie ostáva relatívne statické a je položené primárne na dialógoch. Miestami až príliš. Vkus divákov tu bude riadne testovaný, nie každý totiž bude akceptovať také rozloženie formy. Veľké množstvo dialógov môže občas ubíjať divácky zážitok, o to viac pri titulkovej verzii v našich kinách, hoci samotné titulky slušne prekladajú originálne hlásky. Zo samotného predloženého deja sa, žiaľ, množstvo dejových línii iba naznačí, ale úplne nedokončí. Film sa chce miestami zmeniť na drámu či triler, resp. po obsahovej stránke koketuje s možnosťou nápravy svojho hrdinu... Ale v tomto smere vypáli výsledok podobne ako pri diabolskej Meryl Streep nosiacej Pradu. Aaron Eckhart resp. Nick Naylor je stopercentný hajzel, ktorého môžete miestami nenávidieť, ale on svoju tvár napriek niekoľkým slabším chvíľkam nestráca. O nižšie hodnotenie sa však napokon postarali nielen chýbajúce časti načrtnutých línií, ktoré občas zbytočne zaviedli film tam, kde vlastne ani on sám nechce byť, ale aj najmä chýbajúca gradácia. Aj tá je v satire dôležitá a zatiaľ čo Vrtieť psom servírovalo tempo i vyvrcholenie fantasticky, pri Ďakujem, že fajčíte, nastupuje po excelentnom úvode, v ktorom Nick presviedča zomierajúceho chlapca na rakovinu, že nie, tabakové koncerny nechcú spôsobiť smrť svojich zákazníkov. Veď potom by jednoznačne prišli o zisk... A tu prichádza morálna dilema, ktorú rieši celý film.

Ďakujem, že fajčíte nechce byť iba prvoplánovou satirou na tabakový priemysel, ale opakovane konfrontuje realitu s množstvom PR tvrdení šikovných hovorcov a do toho zapája myšlienku slobodnej voľby. Nikto vás nenúti začať fajčiť a bojovať s potenciálnou rakovinou. Všetko je len na vás. A na tom, či vaša vôľa bude silnejšia ako upravené argumenty. Koniec koncov, aj priamo na vás závisí výsledné hodnotenie filmu, t.j. či prekuknete celé dielko skôr alebo neskôr s nižším hodnotením, alebo sa dostanete na vyššiu úroveň, t.j. že ho prekuknete, no z vášho nadhľadu sa na ňom budete baviť. Nehovoriac o skupine divákov, ktorá mu podľahne aj bez nutnosti úplného pochopenia. Áno, aj z tejto trojice skupín môže vyskočiť množstvo názorov a hodnotenia v rozpätí piatich až ôsmich bodov. Netreba sa príliš čudovať.