NÁUKA O SNOCH

Prichádza na miesto, ktoré kedysi opustil, možno preto, aby mohol konečne dospieť. Jeho izba ostáva nedotknutá, tak ako pred rokmi, keď bol ešte malý chlapec (postieľka pre osemročného, kopa hračiek, všadeprítomné farby). Uchádza sa o prácu. Osadenstvo firmy je príšerné, chová sa nanajvýš absurdne a robota, ktorú mu zverili vôbec nezodpovedá jeho tvorivým schopnostiam. Pri návrate domov sa snaží pomôcť sťahovákom vynášajúcim hore klavír. Chvíľu pod jeho váhou balansuje, načo sa bremeno s rachotom zrúti dolu točitým schodišťom. Zoznamuje sa so susedkou a jej priateľkou. Susedka je milá, ale tá druhá sa mu páči viac. On má však úspech u susedky. Čiže séria neúspechov a kozmických nedokonalostí. Realita, ktorá akosi nekonverguje s túžbami a predstavami ani jedného zo zúčastnených. Skutočnosť deprimujúco iná, vsádzajúca svojich hrdinov do smiešnych okolností, vyjadruje dokonalú absurditu bytia.

Stéphan má vlastnú formu úniku. Je ovládaný zvláštnym druhom bdelého aj úplného snenia, obsahujúcim rovnako obrazy z detstva ako z práve prítomnej skutočnosti. Je ňou napríklad predstava o moderovaní vlastnej televízie Stéphan TV. Medzi vstupmi ponúka náhľady na šťastné chvíle prežité s otcom alebo zúčtovanie, ktoré narobí v práci so svojimi hyperbolickými rukami. Sú to také infantilné spôsoby, ako sa vyrovnať s tým, čo dolieha. Detská predstava hrdinu, ktorý obrovskými rukami uprace svet na dobrých a zlých, potrestá všetkých, čo ho nechápu a ubližujú mu. Lenže skutočnosť ho v podstate neohrozuje svojou normalitou, pretože je rovnako bizarná, iba iným spôsobom. Ilustruje to pitoreskná trojka kolegov – sekretárka snažiaca sa zapôsobiť na šéfa, poskok neustále zosmiešňovaný svojím väčším a zlomyseľnejším protivníkom. Režisér ich zobrazuje ako karikatúry. Je to ironický pohľad na mašinériu reklamných spoločností plných netvorivých obmedzencov, s ktorými má Gondry evidentne bohaté osobné skúsenosti.

Už od prvého záberu na Stéphana hrajúceho na bicie je jasné, že Stéphan je Gondry (viď DVD The Work of director - Michel Gondry – v menu hrá na bicích, každý činel predstavuje inú kapitolu). Dokument I´ve been twelve forever je tiež hutným zdrojom overenia životopisných informácií – rozprávanie o otcovi, imaginatívny spôsob myslenia, pokusy s farebným klavírom, ktorého výtvarné kreácie sa objavujú pod úvodnými titulkami Náuky o snoch atď. Častým zdrojom komiky sú neobratné výpovede v cudzom jazyku, miešanie angličtiny a francúzštiny – z Aristotle je Aristurtle – čo je pre Gondryho s jeho silným francúzskym prízvukom určite každodenná záležitosť.     

Film nás privádza do čarovného sveta citlivého a vnímavého človeka, ktorý funguje inak ako životy väčšiny z nás. Všetci snívame, ale hrdina tohto filmu sníva oveľa intenzívnejšie. Kvôli snom a nápadom, ktorých sa Gondry nechcel vzdať, sa do filmu nezmestila realita. Možno až 90 percent je skutočnosť vyjadrená cez Stéphanove sny. Divák sa v nich orientuje rovnako ťažko, ako sa Stéphan orientuje v skutočnom živote. Tento rozpor by mohol byť hlavnou témou, ale funkčne načrtnutý je len v scéne s listovým nedorozumením. Stéphan dokáže vidieť magický život v obyčajných veciach (zurčiaca voda z celofánu, hľadanie hudobného akordu, pri ktorom by mráčiky vaty dokázali lietať, opravený koník, ktorý cupitaním po klávesoch vyludzuje melódiu – symbióza obrazu a zvuku), ale s reálnymi postavami si poradiť nevie – ako Stéphan, tak ani Gondry. Oživené veci fungujú nezávisle na príbehu, záplava nápadov nekoordinovane, aj keď očarujúco tryská z každého momentu filmu.