PÄŤDESIAT ODTIEŇOV SIVEJ |
PÄŤDESIAT ODTIEŇOV SIVEJ |
Keď Hollywood adaptuje a vy recenzujete, ocitáte sa na križovatke. Ak ste knihu čítali, máte jasne nastavené kritéria a pátrate po zhodách i odlišnostiach. Ak nie a spoľahnete sa iba na film, sledujete nielen spracovanie a súdite pointy. Pri Fifty Shades of Grey sa (ne)prekvapivo radím do druhej kategórie, ale vopred som sa na film skryto tešil: čím môže zaujať megakniha v kine?
Anastasia Steele je nesmelá študentka, ktorá má záskok za spolubývajúcu: urobiť interview s boháčom Christianom Greyom. Pôvodne to mal byť míting na 10 minút, ale Grey uvidel v mladej slečne niečo zaujímavé a tak si ju nechal u seba dlhšie. Za pár dní medzi nimi vzniká puto, ktoré osciluje medzi príťažlivosťou, fascináciou a pobláznenými hlávkami. Ona sa do neho zamilovala, on ju k sebe nechce pritiahnuť. Ale nakoniec víťazia pudy v oboch a vzniká medzi nimi zaujímavý vzťah: ona je nesmelá milenka, on tajomný majiteľ červenej spálne so sado-maso pomôckami...
Vygradovaní na maximum totiž nedostaneme nič... alebo len slabučké vysvetlenie motívov. Obrovský epilóg nemôžeme čakať ani kvôli existencii ďalších dvoch kníh, no predsa len aj každý rozdelený film dokáže stúpať k finálnym titulkom a skončiť v najlepšom (viď. druhý Hobit či Hry o život).
Režisérka Sam Taylor-Johnson sa môže snažiť, tvoriť vizuálny štýl, no nemá šancu poraziť očividne slabý zdroj. Niektoré dialógy sú fajn odohrané, iné vypadli z lacnej knihy – dlho som nepočul také rozdiely v jednom filme; zo scén vo finálnej tretine cítiť, že sa muselo adaptovať otrocky, nevynechať veľa. 50 odtieňov sivej je výborný dôkaz, že keď sa prepisujú knihy na plátno, je lepšie voliť drahšiu cestu a nie TV vizuál: kocháte sa preletmi nad Seattlom, drahými výletmi či luxusnými rezidenciami a aspoň chvíľami máte čo sledovať. Danny Elfman zamakal na pôsobivej orchestrálke, výber songov (Annie Lennox, Beyonce) je výborný, kamera sa prispôsobí dianiu, ale ten obsahový základ a vývoj...
No všetci sem chcete ísť na tú erotiku a sado-maso, takže ako vypálila? Ak je pravda, že sa z pôvodnej knihy ubralo na intenzite erotických scén, potom je to škoda, lebo vo výsledku film neprekvapuje, ani nešokuje. Znalci erotických trilerov 80. a 90. rokov si len povzdychnú, že toto by pred dekádami len prešlo okolo nich a dnešná mládež (ale nie všetci, iba 18+) sa nad tým bude povznášať? Je tu jeden moment a záber na herečku, ktorý vás prekvapí a neskôr aj na tvári diváčok spôsobí skôr pobavenie.
Erotika je dvojfázová: prvé scény milovania sú snímané citlivo, nežne a tešíme sa na ne; kecy bokom, chceme vidieť nahé telá! Keď príde na rad drsnejšia erotika, uvidíme pár nástrojov, záberov v červenej spálni, vzrušenia a... niektoré nečakane vyšumia do prázdna. Celkovo erotické scény netrvajú dlho.
A na záver posúdenie castingu. Určite bolo správne staviť na novšie tváre. V ústrednej dvojici lepšie vychádza Dakota Johnson, ktorej nesmelá rola a toľké váhanie sadne lepšie – Jamie Dornan je prvú hodinu dobrý a vo finále má ťažké scény, no neuhrá ich.
Skóre? Pri súčte jeho vlastností, pocitu a pozerania na hodinky vyjde, že to nie je mizéria, dá sa vidieť a zamyslieť, ako málo filmov dostáva ženské publikum oproti množstvu komiksov, akčných filmov a iných žánrov. Potom je škoda, že keď príde jeden, má o to ťažšiu úlohu dosiahnuť latku istej kvality.
PS – Chlapi, ktorí sem prídete do kina z povinnosti. Musíte presvedčiť svoje polovičky, aby na oplátku išli na Kingsmanov budúci týždeň, je to absolútna bomba a padla u mňa prvá desiatka roka!
Prečítajte si aj recenziu Barbory Bačíkovej.
Fifty Shades of Grey (USA, 2015, 125 min.)
Réžia: Sam Taylor-Johnson. Scenár: Kelly Marcel. Hrajú: Dakota Johnson, Jamie Dornan, Jennifer Ehle