PÄŤDESIAT ODTIEŇOV SIVEJ |
PÄŤDESIAT ODTIEŇOV SIVEJ |
Keď Hollywood adaptuje a vy recenzujete, ocitáte sa na križovatke. Ak ste knihu čítali, máte jasne nastavené kritéria a pátrate po zhodách i odlišnostiach. Ak nie a spoľahnete sa iba na film, sledujete nielen spracovanie a súdite pointy. Pri Fifty Shades of Grey sa (ne)prekvapivo radím do druhej kategórie, ale vopred som sa na film skryto tešil: čím môže zaujať megakniha v kine?
Anastasia Steele je nesmelá študentka, ktorá má záskok za spolubývajúcu: urobiť interview s boháčom Christianom Greyom. Pôvodne to mal byť míting na 10 minút, ale Grey uvidel v mladej slečne niečo zaujímavé a tak si ju nechal u seba dlhšie. Za pár dní medzi nimi vzniká puto, ktoré osciluje medzi príťažlivosťou, fascináciou a pobláznenými hlávkami. Ona sa do neho zamilovala, on ju k sebe nechce pritiahnuť. Ale nakoniec víťazia pudy v oboch a vzniká medzi nimi zaujímavý vzťah: ona je nesmelá milenka, on tajomný majiteľ červenej spálne so sado-maso pomôckami...
![]() |
![]() |
Vygradovaní na maximum totiž nedostaneme nič... alebo len slabučké vysvetlenie motívov. Obrovský epilóg nemôžeme čakať ani kvôli existencii ďalších dvoch kníh, no predsa len aj každý rozdelený film dokáže stúpať k finálnym titulkom a skončiť v najlepšom (viď. druhý Hobit či Hry o život).
Režisérka Sam Taylor-Johnson sa môže snažiť, tvoriť vizuálny štýl, no nemá šancu poraziť očividne slabý zdroj. Niektoré dialógy sú fajn odohrané, iné vypadli z lacnej knihy – dlho som nepočul také rozdiely v jednom filme; zo scén vo finálnej tretine cítiť, že sa muselo adaptovať otrocky, nevynechať veľa. 50 odtieňov sivej je výborný dôkaz, že keď sa prepisujú knihy na plátno, je lepšie voliť drahšiu cestu a nie TV vizuál: kocháte sa preletmi nad Seattlom, drahými výletmi či luxusnými rezidenciami a aspoň chvíľami máte čo sledovať. Danny Elfman zamakal na pôsobivej orchestrálke, výber songov (Annie Lennox, Beyonce) je výborný, kamera sa prispôsobí dianiu, ale ten obsahový základ a vývoj...
No všetci sem chcete ísť na tú erotiku a sado-maso, takže ako vypálila? Ak je pravda, že sa z pôvodnej knihy ubralo na intenzite erotických scén, potom je to škoda, lebo vo výsledku film neprekvapuje, ani nešokuje. Znalci erotických trilerov 80. a 90. rokov si len povzdychnú, že toto by pred dekádami len prešlo okolo nich a dnešná mládež (ale nie všetci, iba 18+) sa nad tým bude povznášať? Je tu jeden moment a záber na herečku, ktorý vás prekvapí a neskôr aj na tvári diváčok spôsobí skôr pobavenie.
![]() |
![]() |
Erotika je dvojfázová: prvé scény milovania sú snímané citlivo, nežne a tešíme sa na ne; kecy bokom, chceme vidieť nahé telá! Keď príde na rad drsnejšia erotika, uvidíme pár nástrojov, záberov v červenej spálni, vzrušenia a... niektoré nečakane vyšumia do prázdna. Celkovo erotické scény netrvajú dlho.
A na záver posúdenie castingu. Určite bolo správne staviť na novšie tváre. V ústrednej dvojici lepšie vychádza Dakota Johnson, ktorej nesmelá rola a toľké váhanie sadne lepšie – Jamie Dornan je prvú hodinu dobrý a vo finále má ťažké scény, no neuhrá ich.
Skóre? Pri súčte jeho vlastností, pocitu a pozerania na hodinky vyjde, že to nie je mizéria, dá sa vidieť a zamyslieť, ako málo filmov dostáva ženské publikum oproti množstvu komiksov, akčných filmov a iných žánrov. Potom je škoda, že keď príde jeden, má o to ťažšiu úlohu dosiahnuť latku istej kvality.
PS – Chlapi, ktorí sem prídete do kina z povinnosti. Musíte presvedčiť svoje polovičky, aby na oplátku išli na Kingsmanov budúci týždeň, je to absolútna bomba a padla u mňa prvá desiatka roka!
Prečítajte si aj recenziu Barbory Bačíkovej.
Fifty Shades of Grey (USA, 2015, 125 min.)
Réžia: Sam Taylor-Johnson. Scenár: Kelly Marcel. Hrajú: Dakota Johnson, Jamie Dornan, Jennifer Ehle