|
ČERTOVINY |
ČERTOVINY |
Zdeněk Troška má novú rozprávku a je celkom dobrá. To je víťazné zvolanie recenzenta po videní, kde nebolo treba často pozerať na hodinky, zisťovať, prečo sa postavy správajú inak ako čakáte alebo že sa toho deje zbytočne veľa a neviete si vybrať to podstatné. Pauza od komédií mu prospela, no že dokáže vytiahnuť rozprávku na vyšší post po sklamaní z Najkrajšej hádanky i Čertovej nevesty, je väčšie plus.
Úvod v pekle vyznieva klasicky rozpačito. Čerti sa bláznia, postavy sú štylizované do grotesky a kým sa dovtípime, o čo im ide (treba vyrobiť problém a putovať do vyhnanstva tam hore), chvíľu to trvá. No keď sa ocitneme na povrchu, rázom sa situácia vyjasní a do deja vstúpi krásna Hanička, nápadník Jan (chudobný ako kostolná myš), ziskuchtivý tato, čo by dcéru chcel najlepšie vydať, potenciálny ženích Kopyto (najbohatší sedliak v dedine) a neskôr vážený šľachtic či tajomná pani z Čierneho lesa. Úlohou dvoch čertov je nájsť dve podradné duše, ktoré by priviezli do pekla a odčinili svoj trest, no ako na to, keď do diania ľudí nemôžu príliš zasahovať a navyše nemôžu existovať vo svojej podobe?
Minulé rozprávky Zdeňka Trošku obsahovali strašne veľa tém stlačených do malého priestoru a snažili sa fungovať štýlom „máme tam všetko, tak to musí zabrať“. Princezné, králi, chudobní a švárni junáci, lúpežníci, čerti atď. Čertoviny majú tiež pomerne veľa postáv, no orientácia medzi nimi je oveľa lepšia a po zdĺhavom úvode si nájde vnútorné tempo, v ktorom dokáže servírovať ďalšie postavy a v mysliach divákov vytvárať milé konšpirácie, kde a prečo sa dejú aj isté kúzla alebo nadprirodzené javy.
|
|
Škoda prvej polhodiny, keď sa už na scéne vyjasní kto je kto, akú má povahu a túžby, začne tá mozaika celkom fungovať. Postavy sú celkom dobre napísané – niektoré milé a jednoduché, pri iných cítiť krivé pohnútky alebo faloš a česť podozrivým zúčastneným ako pani z letohrádku či zranený šľachtic. Dobré herecké výkony posilňujú vyznenie takmer všetkých postáv – platí to najmä pre neopozerané tváre, no úloh sa dobre zhostili aj známejšie mená.
Oldřich Navrátil sa tri týždne po Špindli síce dostal opäť až do prehrávajúcej úlohy, no pri rozprávke a chamtivom tatkovi to príliš nevadí. Sedliacky párik je trošku nevýrazný, no to príliš nevadí – Česi si našli v Sáre Sandeva novú osvedčenú krásku, ktorú šupnú každý rok do iného filmu a na menšom priestore zaujme. Dokonca aj Jakub Prachař a Dominick Benedikt sú vtipní čerti a Míra Nosek ako Kopyto je príjemne ambivalentný.
|
|
Troška neprehustil scenár zbytočnosťami a čím ďalej sa dostávame, tým viac nás dokonca zaujímajú aj odpovede na pôvodné otázky (ako sa bude dariť čertom, kde nájdu duše, kto sú neznámi šľachtici, podarí sa zachrániť lásku mladých) a ako nám doručia odpovede. V nejednom divákovi bude hlodať červík pochybnosti, či predsa čerti nezasahujú do diania, resp. si neuľahčujú robotu (v lese áno, inde kto vie), čo nahráva titulnému názvu. Rodičia s deťmi sem prídu na čertoviny i neplechy, tie napokon dostanú.
V tom smere sú Čertoviny príjemnou staromódnou českou rozprávkou, dokonca nepotrebuje opulentné zábery zámkov, vystačí si s malebnou dedinkou s patričnou atmosférou, tmavým lesom a zrúcaninou. Na jedno pozretie je celkom príjemný, no hlbšia analýza nájde už opakované témy, málo noviniek, dlhé scény a riedky scenár. V ideálnom svete by mali Čertoviny 80 minút a dosiahli by ešte vyššie skóre. Ak vám prepálená stopáž nevadí, pripočítajte si bod.
Čertoviny (ČR, 2018, 100 min.)
Réžia: Zdeněk Troška. Scenár: Marek Kališ, Zdeněk Troška. Hrajú: Jakub Prachař, Dominick Benedikt, Karel Dobrý, Ondřich Navrátil, Andrea Hoffmannová, Sara Sandeva, Richard Jaroslav Müller, Jana Bernášková, Jaromír Nosek, David Gránský, Radek Holub...
