BRANKÁR

Je to príbeh plný symboliky a veľkých ľudských tém. S odstupom desaťročí by sa dalo povedať, že práve príbehy, ako je tento pomohli ľudstvu uzavrieť jednu temnú kapitolu dejín a pretočiť list do ďalšej. Kinematografia má, samozrejme, takéto príbehy veľmi rada. A zbožňuje ich aj divák - obzvlášť, ak sú podané s tou správnou dávkou citlivosti a naliehavosti. Film Brankár pripomína neuveriteľný osud Bernharda Trautmanna, ktorý sa vďaka svojmu talentu, zanieteniu a tvrdohlavosti vypracoval z nemeckého zajatca na futbalovú hviezdu povojnovej Británie.

Bert (David Kross), ako si neskôr Bernhard nechával hovoriť, bol internovaný v anglickom zajateckom tábore krátko pred skončením 2. svetovej vojny. On a jemu podobní to, samozrejme, u domácich na ružiach ustlané nemali. V krajine vyčerpanej bombardovaním, nábormi a nedostatkom však bola každá ruka dobrá, a tak výmenou za ťažkú manuálnu drinu mali nepriatelia na britskej pôde predsa len ako-tak znesiteľný život. Vo chvíľach oddychu si tak mohli napríklad zahrať futbal o cigarety, ktoré pre mladých vojakov v zajatí boli často najcennejšou komoditou. A práve pri zápase na dvore zajateckého tábora Bert po prvýkrát predviedol svoje majstrovstvo v bráne - góly chytal tak spoľahlivo, že si naň spoluväzni neváhali staviť celé krabičky milovaného fajčiva.

Bol to asi osud, že ho priamo v akcii videl aj Jack Friar (John Henshaw), manažér miestneho futbalového klubu. A že bol práve poriadne naštvaný na svojho vlastného brankára, ktorý svojou nespoľahlivosťou priviedol mužstvo až na pokraj zániku. Presvedčený o tom, že zajatý nacista bude vďačný za každé povyrazenie, vezme Jack Berta do svojho mužstva a postaví ho do brány. Ostatným hráčom sa však hrať s nepriateľom dvakrát nechce. A aj samotný Bert je poriadne tvrdý oriešok, ktorý má napriek svojej pozícii prekvapivo veľa sebavedomia a guráže. Keď sa onedlho zapozerá do Jackovej dcéry Margaret (Freya Mavor), nezastaví ho ani skutočnosť, že je priateľkou jeho futbalového spoluhráča…

Ak fandíte futbalu, najskôr ďalší príbeh Trautmannovej športovej kariéry už poznáte. Bert to z pozície okresného futbalistu nakoniec dotiahol až do slávneho mužstva Manchester City, pre ktoré dobyl mnohé z jeho historických víťazstiev. Ešte väčší boj však musel zdolať s verejnou mienkou - po jeho nástupe do mužstva pred štadiónom protestoval 20-tisícový dav a noviny palcovými titulkami pripomínali Trautmannovu nacistickú minulosť, ku ktorej patrilo aj vyznamenanie povestným železným krížom. Bert si však svojou húževnatosťou napokon dokázal davy nakloniť a keď po rokoch s profesionálnou kariérou končil, odchádzal ako milovaný hrdina.