STVORENÍ PRE LÁSKU

Snímka rozpráva príbeh dvoch ľudí "stvorených pre lásku" v Hongkongu 60. rokov. Dva manželské páry sa v rovnaký deň nasťahujú do jedného domu a stanú sa susedmi. Už počas zhonu sťahovacích prác sa letmo stretnú na úzkej chodbe pani Chan a pán Chou, ktorí čoskoro zisťujú, že ich manželskí partneri majú spolu pomer. Toto zistenie ich zblíži a obaja pocítia k sebe náklonnosť. Počas tajných stretnutí, kedy sa snažia nájsť dôvody pre neveru svojich partnerov, si začínajú uvedomovať aj výhody slobody. Pán Chou v sebe znovu objaví túžbu písať krátke príbehy na pokračovanie, a pani Chan mu v tom pomáha. Tajne sa stretávajú v hotelovej izbe, aby mohli písať. Z ich vzájomnej náklonnosti postupne vzniká krehká láska, ktorá však zostane nenaplnená, lebo ako hovorí v jednej scéne pani Chan: " ...my nebudeme ako oni". Pán Chou odchádza pracovať do Singapuru a ich cesty sa rozchádzajú. Príbeh smutnej lásky sa vo filme končí v Kambodži, v chrámovom komplexe Angkor Wat, kde do diery v zvetranom múre pošepká pán Chou svoje tajomstvo. Aké, to sa môžeme iba domnievať, keďže nepočujeme, čo hovorí.

Kľúčovým momentom celého filmu je odhalenie nevery, od ktorého sa odvíja príbeh pani Chan a pána Chou. Ich partnerov v celom filme zhliadneme letmo asi dvakrát, pričom im nikdy nevidíme do tváre. Táto zámerná perspektíva filmu má za následok, že neverní partneri pre nás zostanú iba fantómami bez identity - stelesnením nevery. Režisér sa nechce zaoberať dôvodmi a príčinami ich nevery. Zaujímajú ho iba dôsledky, ktoré nevera so sebou prináša - utrpenie podvedených partnerov. Zároveň je tento film aj o tajných stretnutiach pani Chan a pána Chou, čo podnietilo režiséra snímať aktérov akoby z pohľadu ukrytého pozorovateľa : "Vždy som kameru za niečo postavil, lebo tento film je o týchto dvoch ľuďoch, ktorí sa snažia ukryť tajomstvo pred svojimi susedmi. Chcel som, aby sa diváci dostali do pozície susedov, pozorovateľov." 

Majstrovstvo diela spočíva aj na hereckých výkonoch hlavných predstaviteľov Maggie Cheung (pani Chan) a Tonyho Leunga (pán Chou) - (obaja si už spolu zahrali pod taktovkou Wonga Kar - wai vo filme Days of Being Wild (1991) a patria medzi obľúbených hercov režiséra), ktorí sa veľmi vierohodne zhostili úloh podvedených partnerov. Osobne ma zaujal predovšetkým výkon Maggie Cheung, aj keď ocenenie za najlepší herecký výkon si z festivalu v Cannes v roku 2000 odniesol Tony Leung za úlohu pána Chou. Napriek tomu, že postava pani Chan zostala navonok akoby pokojná, bolo jej vnútorné napätie, vďaka herectvu Maggie Cheung, takmer hmatateľné. Medzi najlepšie patrí podľa mňa scéna, kedy pani Chan čaká v hotelovej izbe na pána Chou, aj keď vie, že on už nepríde. V tejto pokojnej scéne je všetko napísané v takmer nehybnej tvári madam Chan - napätie, emócie, smútok, bolesť ... .

Tempo filmu je úmerne k smutnej téme pomalé - dlhé zábery v niektorých scénach ešte umocňujú pocit utrpenia a bolesti. Atmosféru clivoty a smútku dotvára aj temná farebnosť interiérov a exteriérov a počasie - vo filme skoro stále prší. Môžeme sa kochať dlhými zábermi na daždivú ulicu, ktorá sa viac krát stane miestom stretnutia oboch postáv. 

Wong Kar - wai celý film situoval, ako už bolo povedané, do Hongkongu 60. rokov. Napriek tomu, že sa väčšina scén odohrávala iba na niekoľkých miestach (interiér domu, kancelárske priestory, reštaurácia, vývarovňa slížov, ulica pred domom), bolo pre režiséra dôležité vytvoriť vierohodnú atmosféru Hongkongu 60. rokov: "Chcel som vytvoriť atmosféru a dobu na základe detailov. Strávili sme veľa času hľadaním správnych prvkov: spôsob akým sa herci pohybujú , ako hovoria." Jedným z elementov, ktorý zohral dôležitú úlohu pri rekonštrukcii dobovej atmosféry, bola hudba. Vo filme môžeme počuť známe americké melódie (viac krát zaznie španielska verzia Nat King Colovej skladby Perhaps, Perhaps, Perhaps ), až máme dojem, že sa film neodohráva v Hongkongu. Mesto sa v 60. rokoch nachádzalo, slovami režiséra, vo svojich "radio days": "V tom období sa v Hongkongu počúvalo veľa západnej hudby a mnoho hudobníkov pochádzalo z Filipín, takže bola v Hongkongu rozšírená aj latino hudba. Piesne a hudba použitá v Stvorení pre lásku bola v tom čase veľmi populárna v reštauráciách." Popri známych melódiách nás filmom prevádza hudba Michaela Galassa a Shigeru Umebayashiho, ktorá bola použitá skôr pri intímnejších scénach.

Film je majstrovským dielom režiséra Wonga Kar - waia - so zaujímavo poňatou a vizualizovanou témou, brilantnými hereckými výkonmi, nádhernými poetickými obrazmi a úžasnou hudbou. Je to film, ktorý vyžaduje pri pozeraní čas a trpezlivosť, lebo ako som už napísala, jeho tempo je pomalšie, než sme u bežnej filmovej produkcie zvyknutí a preto sa menej náročnému divákovi môže zdať nudný. Ale ako sa hovorí, trpezlivosť ruže prináša, a v tomto prípade budú trpezliví odmenení hodnotným filmovým zážitkom.

Výroky režiséra použité z rozhovoru uverejnenom na internetovej adrese: www.asianfilms.org/hongkong

Dut yeung nin wa (Hong Kong/Francúzsko, 2000, 98 min.)
Réžia: Wong Kar-wai. Scenár: Wong Kar-wai. Kamera: Christopher Doyle, Mark Lee Ping-bin. Hudba: Mike Galasso, Shigeru Umebayash. Hrajú: Cheung ,Tony Leung Chiu Wai, Ping Lam Siu, Rebecca Pan, Chen Lai, Chan Man-Lei, Koo Kam-wah, Roy Cheung, Chi Chi-ang, Yu Hsien, Chow Po-chun