|
PREČO JE OLD BOY DOBRÝ FILM... |
PREČO JE OLD BOY DOBRÝ FILM... |
VLADO KUREK
Kórejské filmy začínajú byť trendy. Zvláštne, ťažko vysloviteľné mená sa začínajú vyslovovať s rovnakou frekvenciou ako Spielberg alebo Tarantino. Niet sa čomu diviť. Za tými menami totiž stoja skvelé filmy.
Aj bez detailnej analýzy kórejskej kinematografie si môže filmový fanúšik všimnúť jeden pozoruhodný fakt. Filmy ako Memories of Murder alebo 3-Iron sa vyznačujú akousi symbiózou medzi divácky príťažlivým žánrom a (technicky i obsahovo) náročným spracovaním. Čiastočne tak potvrdzujú nezmyselnosť delenia filmov na komerčné a umelecké a najmä obnažujú veľkú časť západnej filmovej produkcie, ktorá v mene snahy zarábať a zabávať vyrába stále bezduchejšie braky. Niet sa čo čudovať, že divácka obec (najmä tá mladšia) začína čoraz častejšie skloňovať mená režisérov ako Kim Ki-duk alebo Park Chan-wook. Ak sú pre vás nové, zapamätajte si ich aj vy.
Práve Park Chan-wook a jeho trilógia o pomste (Sympathy for Mr. Vengeance, Old Boy, Sympathy for Lady Vengeance) sa zdajú byť na vrchole záujmu divákov i kritiky (ďalšia zvláštnosť kórejských filmov). Je preto nanajvýš potešujúce (bez ohľadu na oneskorenie), že Old Boy konečne po dvoch krátkych návštevách (IFF Bratislava 2004 a Febio Fest 2005) zavíta do našich kín na trvalejšie. Film začína uväznením muža menom O Dä-su. Nikto mu (a ani divákovi) nič nevysvetľuje, nikto s ním nekomunikuje. Zdá sa, že svet i väzniteľ naňho zabudli. Pocit zúfalstva sa mení na narastajúci pocit krivdy a túžby mať možnosť pomstiť sa. Náhle, z ničoho nič, prichádza oslobodenie, spoznanie nepriateľa a očakávaný vzájomný konflikt. Pýtate sa, čo je také zaujímavé na príbehu muža, ktorého uväznia na pätnásť rokov, aby sa on potom v zbesilom víre násilia pomstil? Koniec koncov nevideli sme to nedávno v Tarantinovom Kill Bill? Nevideli.
Príbeh ODä-sua je totiž neprestajným kladením si otázky prečo? Od jeho únosu a väznenia, cez náhle prepustenie a kľukaté cesty pomsty, až po záverečný akt.
Neustále vŕšenie prekvapivých udalostí bez uspokojivej odpovede stupňuje v divákovi mieru angažovanosti a súzvuku s hlavným hrdinom. V momente, keď sa rozpadne jednoznačná šablóna dobrých a zlých je jasné, že máločo je jasné. A v tom je prvá silná stránka Old Boya. Ďalšou silnou stránkou je forma.
Osobitý rukopis režiséra Parka prezrádza, že tento bývalý filmový kritik (spomínam si na všetky diskusie, kde sa kritikom odkazuje, aby sami skúsili nakrútiť film) svoje štúdium filmovej vedy a špeciálne fenoménu „kultový film“ pretavil do praktického zhmotnenia teoretických vedomostí. Park tak stojí na pomyselnom protipóle k Tarantinovi a je fascinujúce pozorovať (napríklad na porovnaní Old Boya s Kill Billom) ich spoločné (zmysel pre čierny humor, exponované a explicitné násilie) a odlišné znaky (Parkov čistejší obraz, menej dialógov). Nosným však zostáva mimoriadne silná gradáciu príbehu a vývoj postáv (ktoré sa neutopia v záplave akcie a krvi) podaný mimoriadne svižne a dramaticky.
Park počas celého filmu potvrdzuje zmysel pre výber hudby a pre rytmus príbehu. Je možné, že zážitok z filmu bude ovplyvnený tým, do akej miery človek dokáže akceptovať ázijskú mentalitu. Z nej totiž vyplýva pre Európana netradične chápaný pocit viny, finále filmu a najmä brutálna forma. Aj tak je však lepšie vidieť tento film skôr, než ho uvidí Hollywood.
Text bol publikovaný v týždenníku .týždeň
|
|
|
KRISTÍNA ASCHENBRENNEROVÁ
Pokladám za zbytočné nejako extenzívnejšie sa rozpisovať o deji. Akú – takú predstavu si môžete urobiť na základe Adrianovej recenzie a príspevkov mojich drahých kolegov. V každom prípade, myslím, že najlepší úsudok si vytvoríte na základe vlastného zážitku.
Napriek tomu, ponúkam zopár postrehov „nežnej“ časti redakcie Kinemy. O filme som počúvala už celé mesiace pred tým, než som ho videla. A počula som samé pozitíva. Čuduj sa svete, neznervóznilo ma to, ale, čo je hlavné, samotný film nebol pre mňa sklamanie.
Oldboy nie je prevratný film. Je jednoducho DOBRÝ. Pracuje s prostými motívmi, spomedzi ktorých do popredia vystupujú pomsta a priateľstvo. Park otvorene priznáva v kratučkých vstrihoch grófa Monte Christa a Frankensteina ako reprezentantov pomsty a hľadania priateľstva (strihová sekvencia „ako sa Dä-su zmieroval so svojím väzením a TV“). Rovnako môžeme nájsť ďalšiu z „romantických“ postáv – doktora Jekylla a pána Hydea, ale skôr len v súvislosti s akýmsi rozštiepením osobnosti. Jednotlivé motívy sú ale rozvíjané (a prevíjané) tak, že odpoveď na otázka „koho je pomsta“, resp. „koho pomsta je sladšia“, ako ani otázka, kto je priateľ a kto nepriateľ, nie sú jednoducho zodpovedateľné.
Zároveň Park nezabudol na formu, ktorou príbeh prezentuje. Opäť nepriniesol nové prvky, ale v žiadnom prípade nemožno hovoriť o (nad)užívaní ošúchaných vizuálnych hračičiek. Štýly snímania, strihu a filtrovania záberov, ktoré použil budú minimálne povedomé. Len tak spakruky navrhujem Jeuneta, Finchera, Tarantina.. Či už ide o narušenie lineárneho plynutia príbehu viac než len flashbackmi, ušmudlanosť farieb, pohrávanie si s obrazom. To všetko namiešané za použitia vysoko vyvinutého zmyslu pre rozprávanie obrazom, drobnosťami ukázanými len na krátky okamih. .. Spôsobom hodným pozornosti rieši napr. flashbacky: postava (najčastejšie Dä-su) sa na „mieste činu“ jednoducho posunie v čase a sleduje, čo sa stalo pred rokmi, ako aj seba.
Pár mesiacov dozadu som vytkla Yannovi Samuelovi, že v Detských hrách tak trochu nadužíva vizuálne hračky a občas akoby nad nimi strácal kontrolu a ony prestali byť súčasťou celku filmu a stali sa filmom osebe, ovládli ho. Park, hoci sa tiež pohráva s formou, drží všetky jej prostriedky pevne v rukách a používa ich ako rozprávača. Bolo pre mňa naozaj príjemné sledovať, ako VIE. Spokojný úsmev na mojej tvári a jemne pritajený dych sa udržali počas celého filmu až do samého šťastného konca.
PS: Keď som už spomenula odkazy na literatúru – Woo-jinova sestra čítala na školskom dvore Sylviu Plath.
|
|
|
MAREK VOJTKO
Neviem, či je to mojou presýtenosťou americkou produkciou, alebo celkovou „inakosťou“ Oldboya, ale dávno som nebol filmom tak príjemne prekvapený. Oldboy je nielen majstrovským dielom po audio-vizuálnej stránke (tu dávam do pozornosti hlavne dokonalú hudbu), ale svojím štýlom (pravdepodobne príznačným pre kórejskú kinematografiu) je priam uragánom čerstvého vzduchu v našich kinách. A to napriek príbehu, ktorý nepatrí medzi ľahko stráviteľné – či už je to explicitným násilím (zase raz nám Ázia ukazuje, že ani násilie nedokážu Američania urobiť poriadne) alebo zobrazením viacerých tabuizovaných tém. Z osobnej skúsenosti však viem, že po šoku prvého uzretia až druhé a ďalšie sledovania dovolia Oldboyovi plne rozohrať svoj šarm. Preto dostáva starý chalan odo mňa plné hodnotenie – tento rok nám začína naozaj dobre!
MATEJ ORAVEC
Pamätám si na to ako dnes. O Old Boyovi išli dobré zvesti už z festivalu v Cannes, tak som sa bez toho, aby som o filme vedel niečo viac, dostal na projekciu v rámci Medzinárodného filmového festivalu. A celý čas som bol ako prikovaný. Film neustále gradoval až napokon explodoval v grandióznom finále. Je to ten druh filmu, ktorý vám z hlavy len tak niekto ani niečo nevytlčie. Hoci by som Old Boya nezaradil medzi svoje najlepšie filmy, dokonca bude musieť prejsť pár rokov, kým dostanem chuť si ho znovu pozrieť, jeho kvalita si po všetkých stránkach nezasluhuje iné, ako plné bodové ohodnotenie.
MICHAL MICHALOVIČ
Tentoraz budem stručný, keďže kolega Adrián napísal prakticky vyčerpávajúcu recenziu. Áno, Old Boy je naozaj vynikajúci film, ako po obsahovej, tak aj po formálnej stránke. Mal som to šťastie ho vidieť pri rôznych príležitostiach už trikrát na plátne a vždy znovu ma dokázal zaujať, vtiahnúť do svojho sveta a žasnúť, nad precízne vystavaným príbehom, podporeným mimoriadne nápaditou a pôsobivou formou. V skratke - film má všetky moje odporúčania.
