NOCI V RODANTHE |
NOCI V RODANTHE |
Nebýva zvykom hneď na začiatku robiť určité závery a už vôbec nie odrádzať čitateľov od svojho textu, ale v tomto prípade si dovolím výnimku. Ak nie ste štyridsiatnička túžiaca po troške romantického dojatia, fanúšik Richarda Gerea, alebo romantických snímok všeobecne, prípadne nadšenec, ktorý sa zaujíma o všetky filmy, mali by ste zvážiť, či sa vám oplatí čítať túto recenziu, pretože Noci v Rodanthe nie je titul pre vás.
Adrienne Willisová (Diane Laneová) vychováva svoje dve deti a už nejaký čas nežije so svojim manželom (Christopher Meloni). Kamarátka Jean ju požiada, aby nakrátko viedla jej malý plážový penzión. Mimo sezónu býva aj tak zväčša prázdny, a tak tu Adrienne bude môcť v pokoji uvažovať. Má o čom. Keď si pred jej odchodom do Rodanthe manžel vyzdvihoval deti, prosil o odpustenie za chyby minulosti a navrhol, aby znova skúsili žiť spolu ako rodina. Do idylickej vily na pláži však prichádza (ako jediný hosť) utrápený chirurg Paul Flanner v podaní Richarda Gerea. Dve osamelé duše si okamžite navzájom padnú do oka a aj menej skúsený divák vie, čo bude zhruba nasledovať.
Aj X-tá variácia čohokoľvek môže byť zaujímavá, ak na nej pracuje kreatívny tvorca a kvalitne ju spracuje. Slušne nakrútený romantický film nás dokáže prinútiť držať palce hrdinom, i keď od počiatku vieme, že „tí dvaja“ sú si súdení a cestu k sebe si určite nájdu. Noci v Rodenthe však pokrivkávajú už v tomto základe. Ich hrdinom držať palce ani príliš netreba, pretože ich vzťah nemusí prekonať takmer žiadne prekážky. Adriennin manžel predstavuje len veľmi mdlú alternatívu k doktorovi Flannerovi. Má minimálny priestor a je vykreslený ako slizký chlapík snažiaci sa využiť nezhody medzi matkou a dospievajúcou dcérou na svoj návrat k rodine. Nie je tu nič, čo by ústrednej dvojici bránilo v rozvíjaní plnohodnotného vzťahu, žiadna výraznejšia hrozba. Všetko im skôr nahráva. Ešte aj ten dokonale romantický penzión majú celý sami pre seba. Akurát v ňom musia prežiť menší hurikán. Mimochodom, ide o jedinú ako-tak pôsobivú scénu z celého filmu.
Dramatický potenciál, ktorý poskytujú osobné problémy Gereovej postavy, ostáva trestuhodne nevyužitý. Najprv sa tvorcovia vzdajú naznačenej možnosti postupne odkrývať čo hrdinu trápi a všetko nám ukážu už počas prvej polhodiny v jednom flashbacku. Následne zamrzí, ako ľahko a na akej malej ploche (v dvoch scénach) doktor Paul vyrieši problém, kvôli ktorému do Rodanthe pricestoval. „Ušetrený čas“ je venovaný zväčša zbytočným momentom. Zmienim aspoň pomerne dlhú scénu, v ktorej hrdina rozpráva hrdinke to, čo sa divák už dozvedel z vyššie spomenutého flashbacku. O podobné scenáristické neobratnosti a diváka podceňujúce doslovnosti nie je v tomto dielku núdza.
Doteraz televízny režisér George Wolfe síce slušne zvláda základy svojho remesla (áno, mala by to byť samozrejmosť) a spolu s kameramanom Affonsom Beatom komponuje pekné obrázky, ale prekryť obsahovú biedu sa mu tým nepodarilo. Snaha byť poetizujúci občas skĺzne do najhoršieho gýča (vrcholom je scéna s koňmi) a aj tá romantika je tu miestami riadne umelá a neoriginálna. Vyzdvihnúť si zaslúži snaha učiniť z plážového penziónu (odohráva sa v ňom najväčšia časť deja) „tajomného spoluhráča“ ústrednej dvojice. Škoda, že skončila viac-menej len pri podivne (ne)fungujúcich vodovodných kohútikoch. Do vôd lepšieho priemeru sa snímku nepodarilo vytiahnuť ani hlavným predstaviteľom. Chémia medzi nimi je pomerne slabá, nehovoriac o tom, že Richard Gere tu pôsobí akosi unavene.
Keď ste dočítali túto recenziu až sem a z nejakého dôvodu máte chuť na Noci v Rodanthe zájsť, pokojne tak spravte, ale nehovorte potom, že vás nikto nevaroval. Ak som úvodom urazil nejakú štyridsiatničku, tak sa ospravedlňujem. Skutočne som to nemal v úmysle. Naopak sa domnievam, že štyridsiatničky urážajú samotní tvorcovia, keď o nich a pre ne vyprodukovali takúto naivnú, lacno sentimentálnu melodrámu o zmierení sa, ktorá len ťažko dojme, lebo je až príliš umelá a na citovo priamočiara.
Nights in Rodanthe (USA 2008, 97 min.)
Réžia: George C. Wolfe. Scenár: Ann Peacock, John Romano. Kamera: Affonso Beato. Hudba: Jeanine Tesori. Strih: Brian A. Kates. Hrajú: Richard Gere, Diane Lane, Christopher Meloni, Viola Davis, Becky Ann Baker, Scott Glenn.