Mama nie je zázrak, ale pozerateľný psychologický triler s top herečkou

Továreň na horory Blumhouse Productions prichádza tento rok s ďalším originálnym počinom. Dlho nemal ani názov, ale napokon sa ukázali na papieri jeho silné triumfy: nový projekt, obsadenie výbornej herečky Octavie Spencer a tradične nízky rozpočet. A práve istá príchuť novátorstva v prvej polovici a tá non-stop prítomnosť výbornej Octavie ho dokáže vyšvihnúť nad pomyselný priemer...

Zápletka je najprv jednoduchá: do malého mestečka sa prisťahuje mama s dcérou Maggie. A tínedžerka sa rýchlo zapletie do lokálnej zábavy, ktorá zhodou okolností obsahuje aj pokútnu konzumáciu alkoholu v rozvalinách za mestom. No keďže v USA je ťažké dostať sa k chľastu, počas pokusu pred obchodom sa Maggie a jej partia zoznámia so sympatickou Sue Ann, ktorá im pomôže kúpiť zásoby fľašiek. Dokonca im neskôr ponúkne unikátnu možnosť usporiadať si party v suteréne jej domu, aby sa nemuseli potulovať vonku. Všetko vyzerá super: mladí majú kam chodiť, info o párty sa rozkríkne na celú školu a Sue Ann si užíva trošku popularity na staré kolená ako dobroprajná mama, ktorá sa o mladých postará. Lenže...

Tým, že všetci prídu na horor, je ľahké očakávať zvrat udalostí v štýle, že mama sa naštve, odhodí masku dobrosrdečnosti a prepne sa do šialeného módu, kde azda bude klesať počet žijúcich tínendžerov dravým tempom. Jej dom je ďaleko za mestečkom, takže má na to všetky predpoklady. Ale nedajte sa oklamať vopred, šikovný režisér Tate Taylor (The Help, Get On Up, The Girl on the Train) sa rád hrá s divákom až do posledných minút a občas neváha ani zmeniť žáner.

KINEMAVIDEO5011.

Tate Taylor aktuálne oslavuje päťdesiatku, ale v prvej polovici filmu sa dokáže hravo vcítiť do života tínedžerov, na škole i mimo nej. Postupne predstaví vedľajšie postavy (Haley, Andy, Darrell), primárne  však ide o Maggie, ktorej optika nám pomôže odhaľovať v koži prisťahovaného nováčika fungovanie školy, charaktery postáv a aj samotnú Sue Ann.

Obsadenie Octavie Spencer do hlavnej roly je výborný krok, lebo ťahá väčšinu filmu, aj keď sa toho veľa nedeje a sledujeme skôr civilné scény. Ale dokáže meniť polohy z apatickej pomocníčky na veterinárskej klinike cez modernú kamošku dnešných tínedžerov po momenty, kedy neviete, či jej preplo alebo sa na niečo hrá. Scenár sa nesnaží zakrývať, že v jej postave drieme čosi nekalé a otázne je čo a ako to vzniklo. Je zrejmé, že sa to aj prejaví a nečakajte diabolskú premenu, v tomto smere je Octavia ako chameleón...

Bez nutného prezrádzania detailov možno spomenúť aj sériu flashbackov, ktorá pomôže ešte dokresliť aj dejové pozadie niektorých postáv. Sú servírované postupne, v správnom čase s prepájaním na súčasnosť a slúžia v prospech diváka. Odhaľovanie deja v dvojakom slede (minulosť i prítomnosť) je azda lepším riešením, pretože na relatívne priamočiara línia si priamo pýta čosi na obohatenie. Kým sa totiž prejaví tá temná stránka Sue Ann, potrebuje sa o nej dozvedieť viac – a je to lepšie riešenie ako mať z nej iba tetu, ktorej skrátka prepne na počkanie alebo si povie, že dnešní tínedžeri robia bengál, tak ich troška preriedi.

Vďaka tomu je Mama skôr psychologickým trilerom, hrá sa aj s ďalšími myšlienkami ako iba obyčajným zabíjaním z plezíru. Žáner sa naplno prejaví vo finálnej štvrtine, kedy film vrcholí a to už vieme čosi viac o postave a mozaike nič nechýba. Pridajú sa aj krvavé scény a Mama naplní vyššiu prístupnosť, niekomu sa môže zdať tento spôsob ako maximálne prepnutie v prospech dramatizácie, ale ostatní si skôr budú pochvaľovať, že sa niečo deje. Za 5 miliónov dolárov v rozpočte sa dočkáte slušných porcií.

Mama namiesto hororu servíruje psychologický triler a otvára medzi tínedžermi aj otázky popularity vs. šikany. Hoci tu nemáte veľa lacných lakačiek, zameranie na pár postáv bude stačiť. Tempo nie je rýchle, dej nie je svetoborný, čo možno pri sledovaní niektorých odradí, ale Octavia Spencer veľa zachráni.

Hodnotenie: 6/10