|
PRED POLNOCOU |
PRED POLNOCOU |
Richard Linklater nakrútil v roku 1995 pôsobivý film; dlhočiznú konverzáciu dvojice, ktorá sa náhodou stretla vo vlaku z Budapešti do Viedne. Jesse prišiel cestovať po Európe, Celine sa vracia do Paríža. Dali si snack v reštauračnom vozni a dostali nápad: túlať sa po Viedni do úsvitu (kedy Jesse odlieta do USA). Prebrali svoje lásky, pohľad na život, vypili fľašu červeného, o 6 mesiacov sa mali opäť vidieť.
O deväť rokov neskôr sa stretli Jesse so Celine v Paríži, keď sem prišiel propagovať svoju knihu. Opäť sa pustili do reči a za necelú dekádu sa im nakopili opäť nové životné skúsenosti, ktoré si vymieňali. A neskôr sa dostali aj k sebe, aby si vysvetlili svoje očakávania z minulosti a minulého stretnutia.
O ďalších deväť rokov je Linklater späť, aby svojich hrdinov posunul v životoch o ďalší krok ďalej a znova nechal konverzovať. Ale už nie o zasnených láskach a plánoch, no reálnych životoch, ktoré si navzájom ovplyvňujú. Jesse a Celine majú dve dcéry a užívajú si grécku dovolenku. Majú aj vlastné ciele: Jesse chce napísať novú knihu a Celine sa tiež posúva v myšlienkach ďalej. Šanca na osvieženie vzťahu prichádza, keď im priatelia venujú jednu noc bez detí v luxusnom hoteli. Môžu si prejsť všetky myšlienky, pohľady na svoju rodinu, výchovu deti, ale aj nenaplnené sny či sklamania.
|
|
Z dennej rutiny späť do pútavého rozhovoru. Prirodzene, pôsobí už inak, nie je zasnený, v životoch bolo rozohraných viac partií; nemožno o nich iba ľúbezne hovoriť, treba konať. Pomáha vám videnie prvých filmov a konfrontácia pohľadu na spoločný život z dialógu debutu série a porovnanie so situáciou, kam sa hrdinovia dostali. Platí, že v každom vzťahu príde letargia či rovnaké chyby? Alebo máme všetci šancu zažiť plnší život, ak si nájdeme niekoho, kto bude reálne pre nás ten najlepší?
Pred polnocou sa odohráva v inej fáze životov a dialógy skvelo vytvárajú kontrast v dekádach života. Ako boli hrdinovia plní ideálov v roku 1995. Ako si uvedomovali, že roky mladosti plynú a je na čase urobiť zásadný krok v roku 2004. Teraz riešia nové dilemy, ich životy sú zrejme dávno za polovicou a nejde iba o to vydržať, ale nájsť satisfakciu v zdanlivo pokojnom, v skutočnosti rušivom prostredí. Grécko síce pôsobí malebne, ale ani noc v drahom hoteli nemusí byť útočiskom, keď máte kdesi dve vlastné deti. Intímny rozhovor ako pri prvom stretnutí vo Viedni už nikdy, ale nikdy nepríde.
|
|
Tretí diel v sérii možno brať ako samostatný film, ale zároveň pôsobí excelentne ako záverečná časť trilógie, ktorá riešila hrdinov inak ako dvadsiatnikov, po tridsiatke v Paríži a teraz po štyridsiatke. Obsahuje rady pre tých, ktorí majú dvadsať a reflexiu pre tých, ktorí sa môžu pozrieť na tento vzťah z diaľky po oslave šiestich krížikov. Séria naberá na sile a ospravedlní aj slabší druhý diel v kontexte otvorených, intímnych, skutočných, možno trošku bolestných rozhovorov.
Ethan Hawke i Julie Delpy potvrdzujú vzácnu formu chémie a do rolí sa hodia veľmi presne. Pomáha aj fakt, že si scenár napísali pre seba, dialógy sú autentické a výborne odohrané. Linklater je predsa len konzervatívny na poli réžie, no teraz si dovolil už viac ako iba dlhé zábery pri vyššom počte postáv.
No forma iba nenápadne vytvára priestor pre unikátny obsah. Divák v každej dekáde života si v novej dráme nájde čosi pre seba – píšuc túto recenziu v predvečer tridsiatky si uvedomujem, že táto séria je skutočne jedna z najlepších. Pre mňa i v celom žánri.
Before Midnight (USA/Grécko, 2013, 108 min.)
Réžia:Richard Linklater. Hrajú: Ethan Hawke, Julie Delpy, Seamus Davey-Fitzpatrick, Jennifer Prior, Charlotte Prior
