|
PENA DNÍ |
PENA DNÍ |
„Ľudia sa nemenia, veci sa menia.“
Pena dní je siedmym celovečerným hraným filmom popredného francúzskeho režiséra Michela Gondryho, ktorého scifi fantázie Večný svit nepoškvrnenej mysle a Náuka o snoch prijalo slovenské publikum s nadšením. Gondry je rojko a vynálezca čo dokazuje v predošlých dielach a plne rozvíja aj pri realizácii najnovšieho filmu, prepisu slávneho románu francúzskeho spisovateľa Borisa Viana Pena dní, ktorý vyšiel už v roku 1947. Zástup obdivovateľov Vianovho diela sa vyrovnáva Gondryho fanúšikovskej základni, preto možno očakávať na film odlišné reakcie.
|
|
Hlavný hudobný motív filmu, skladba Chloe od Duke Ellingtona je daná knižnou predlohou, no chvályhodný je celý soundtrack, ktorého jednotlivé piesne často priamo zasahujú do deja a komunikujú s ním.
Gondry je svedomitý, snaží nevynechať žiadny detail Vianovho textu plného novotvarov, dadaistických hračiek a bizarností, ktoré tvoria osobitý svet príbehu. Činí tak s využitím postupov animovaného filmu a ako sa sám režisér vyjadril, inšpiráciou mu bolo dielo českého animátora Břetislava Pojara, ktorý patrí medzi jeho najobľúbenejších tvorcov. Gondry však miestami stráca kontrolu nad svojím nadšením z imaginácie a film sa kĺže po povrchu, je prehliadkou atrakcií, ktoré príbeh neposúvajú vpred. Tým neubližuje predlohe, no filmu by prospelo ubrať a viac selektovať.
|
|
Herecké obsadenie hlavných, ale i vedľajších postáv je výborné. Neprekáža ani vyšší vek protagonistov, tridsiatnikov Romaina Durisa a Audrey Tautou, stvárňujúcich Colina a Chloe, v románe sotva dvadsať ročných. Audrey Tautou je pre postavu krehkej a roztomilej Chloe ako stvorená, do roly vnáša dávku infantilnosti a nadpozemskosti, čo je špecifikom tejto herečky, hlavnej predstaviteľky Amélie z Montmartru a Gondry si nemohol vybrať lepšie.
Román sa v úvode sústredí najmä na Colina, zobrazuje jeho naliehavú túžbu nájsť si dievča a preto má náhla láska väčšiu váhu ako vo filmovom spracovaní. Gondry však pristupuje k zobrazovaniu mileneckého vzťahu svedomito, obrazy ich vzájomného šťastia sú intímne krehké a čarovne krásne, hravosťou zabíja akýkoľvek náznak sentimentálnosti.
Film je rámcovaný obrazmi z továrne na výrobu románov, kde sa odohrávajúci príbeh simultánne píše. Tento „scudzovací“ efekt upozorňuje na to, že ide o Vianovu knihu a tvorcovia jej text namiesto čítania predstavujú obrazom a prostriedkami filmovej reči. Gondryho štylizácia spĺňa všetky predpoklady na to, aby boli fanúšikovia Vianovho textu spokojní a tí, čo obľubujú samotné režisérovo dielo dostávajú od umelca ďalšiu filmovú delikatesu.
L’écume des jours (Francúzsko, 2013, 125 min.)
Réžia: Michel Gondry. Hrajú: Romain Duris, Audrey Tautou
