5.0

Filmová recenzia

Posledným filmom Tima Burtona chýba punc inovácie a časť rukopisu obľúbeného režiséra, ktorý nás v 90. rokoch zásoboval čarovnými príbehmi. Jeho zmena nie je katastrofálna ako tomu bolo (a bohužiaľ stále je) v prípade M. Night Shyamalana, len núti diváka byť viac nostalgickým a do budúcnosti čoraz ostražitejším. A možno Burton skutočne vyhára. Stále sa však snaží, o čom svedčí aj najnovší film Big Eyes. Snaha s ľahko (ne)zaujímavým zázemím, vo výsledku schematická a nevyvážená.

Zrejme sa chcel vymaniť z rokmi budovaného formálneho dizajnu, i keď to je ťažko pochopiteľné. Filmu chýbajú najmä náznaky klasických filmových menovateľov, objavujúcich sa vo viacerých burtonovkách. Žiadne nadprirodzené bytosti, flashbacky ani spolupráca s rovnakými hercami. Rebelujúca ženská postava, zároveň blondína je jediným prvkom, ktorý je nám známy. A samozrejme veľké oči s výrazným mejkapom. Takmer ako pozostatok zašlej éry. Mierne smutné.

Príbeh Big Eyes je zaobalený do formulky „podľa skutočnej udalosti“, ktorá dnes sprevádza takmer každý druhý film. Zosobňuje retrospektívu jedného z najväčších plagiátorských podvodov v histórii umenia - triviálny konštrukt vzostupu a pádu „maliara“ Waltera Keana vďaka obrazom jeho manželky Margaret. Odkazová rovina príbehu funguje. Podvod, pretvárka, kritika konzumu a postavenie žien začiatkom druhej polovice 20. storočia. Je to však príbeh hodný burtonovky?

Výrazne poznať ťažkopádnosť a problémy s látkou, vykreslením vzťahových rámcov a prekvapivo aj využitím potenciálu hercov. Burton si sám na seba uplietol bič najmä dramaturgickou rozvláčnosťou. Film má pomalý rozbeh a budovanie deja je sprevádzané zbytočným rozprávačom, ktorý sa aj tak objavuje len sporadicky. Naopak, ku koncu je snímka zrazu rýchla a využíva dejové skratky. Režisér sa nemôže pri takomto projekte odviazať. Najhoršia je absencia nápaditosti. Síce si ide po línii skutočných udalostí, ale forma je predvídateľná a ničím neprekvapí. Skrátka polopatistická jednohubka.

Herecky má k dispozícii Amy Adams a Christopha Waltza. Amy je pôvabná a jej výkon bol aj ocenený – Zlatým Glóbusom. Ide z nej zraniteľnosť, ale zároveň aj odhodlanie postaviť sa proti neprávosti a manipulácii. V širších kontextoch by pokojne mohla byť na čele hnutia utláčaných krehotiniek. No Waltzovi úlisná poloha v tomto filme nepristane. Bohužiaľ, nie sme u Tarantina doma. Pri kladných postavách to funguje, Walter Keane je však opakom. Postupom času je jeho prejav až neznesiteľný.

Big Eyes by v réžii mladého ucha, snažiaceho sa o biopic udalostí z 50. rokov vydal na slušný debut. Lenže pri režisérovi Burtonovho formátu chýba niečo navyše, na čo sme ešte stále zvyknutí. Pôsobí ako povinná jazda, ktorá má navyše neduhy. A pojem otravný Christopher Waltz bol pre kinematografiu doteraz veľkou neznámou. Členov Burton Klubu by som nerád totálne odstrašil od nového filmu. Skúste, možno vám tie nedostatky vadiť nebudú. Lenže mám za to, že člen klubu neprekusne vizuálne spracovanie, epochálne pevne zakotvené.

Kto vie čo bude ďalej. Temné tiene napovedali, že sa niečo deje, čaká nás Pinocchio a, ako býva v Hollywoode zvykom, pokračovanie niečoho, čo pôvodne fungovalo (Beetlejuice 2). Uvidíme o pár mesiacov.

Big Eyes (USA/Kanada, 2014, 106 min.)
Réžia: Tim Burton. Scenár: Scott Alexander, Larry Karaszewski. Hrajú: Amy Adams, Christoph Waltz, Krysten Ritter...