TEMNÉ TIENE

Na nový film Tima Burtona sa oplatilo tešiťviac ako 25 rokov. Od ranej tvorby, kde tvoril komiksových hrdinov i milovaných čudákov až po ostatné filmy, kedy sa občas dokázal vzdať temných motívov. Ale Alici v krajine zázrakov bola vyčítaná príliš veľká obeta štúdiu a tlmenie Timovej fantázie. Pri Temných tieňoch je výsledok ešte bizarnejší; hoci mal väčšiu voľnosť, nedokázal ju dobre využiť.

Prológ o Barnabasovi Collinsovi trvá 8 minút a je krásnou ukážkou Timovho temného remesla. Farby nepoužíva zbytočne svetlé a každý záber, či príchod rodiny z Anglicka za Veľkú mláku, budovanie mestečka, sídla, oboznámenie sa s čarodejnicou Angelique i prvými kúzlami má dobrý náboj. Potom udrú úvodné titulky (aj keď nie typicky Burtonovské) za zvuku evergreenov z rokov sedemdesiatych a divák musí rýchlo prešaltovať. Nenápadné dievča Victoria Winters prichádza do barabizne Collinsovcov vychovávať 5-ročného Davida a objaví skupinu čudákov: jeho otca, pani domu s vyzývavou dcérou, dvoch sluhov a doktorku, čo prišla na mesiac, ale strávila tu už tri roky. Victorii nie je família čitateľná, ale ostane. A do toho sa po 196 rokoch prebúdza Barnabas z rakvy, kam ho kedysi uložila odvrhnutá Angelique a prichádza na sídlo robiť poriadky, vrátiť slávu rodine a porátať sa s úhlavnou nepriateľkou.

Ústredný motív nenaplnenej lásky a súvisiacej pomsty naprieč dekádami či rovno storočiami vzbudí príjemné očakávania. Vďaka zručne zostrihanému prológu naplnenom Burtonovými nápadmi nádej na novú dobrú fantasy žije. A pokiaľ si vyextrahujete každú scénu Barbanasa a Angelique, zistíte, že boj o nenaplnenú lásku milencov je to najlepšie, čo Temné tiene ponúkajú. Škoda, že viac ako polhodinu vo výslednej stopáži nezaberú a treba pracovať aj s inými témami – a to viac ako 80 minút.

Burtonovu fantasy majú rozšíriť dva elementy – pestrý kolorit rodiny Collinsovcov, resp. tí čo z nich v sídle ostali. Nie je ich veľa; sú to bizarné postavičky, ktoré by sa udomácnili v rodine Addamsovcov. No Burton sa im do hĺbky nevenuje. Otec Davida je iba obyčajný zlodej. Michelle Pfeiffer ako mama i hlava rodiny má veľa priestoru, jej postava je na Burtonové pomery príliš fádna. Helena Bonham Carter aspoň trochu vyvádza vo svojej roli psychologičky. David je tu dlhý čas do počtu, Victorii sa venujeme takmer 10 minút na začiatku filmu a okrem spojitosti s inou postavou nemá takmer čo hrať. Najväčším prekvapením je asi rola pre Chloe Grace Moretz, ktorá vo vo svojich pätnástich rokoch pôsobí čo najzvodnejšie, jej Carolyn je fakt jedna z najvýraznejších lolitiek vôbec. Ako má zapadnúť do skupiny Barnabas? Iba archaickými dialógmi, ktoré často vedú k humorným situáciám, ale v druhej polovici je ich pomenej a niektoré postavy ani len nedokážu nahrať Deppovi.