PURPUROVÝ VRCH |
PURPUROVÝ VRCH |
„Nakrútim gotický horor“, vravel Guillermo del Toro pred štartom produkcie Purpurového vrchu. Gotika je silno zastúpená, no horor v zmysle ako ho poznáme z posledných rokov ani nie. A to je dobre. Ducharina sa využíva ako nápoveda a pomoc hlavnej postave pri nástrahách okolia. Podobné pretváranie elementov, ktoré divákovi spočiatku naháňajú strach, bolo vidno aj vo Faunovom labyrinte. Purpurový vrch má navyše minimum hororových trópov a dopĺňa ich fantasy prvkami, čo z neho robí neštandardný zážitok. Ale o čom to celé je?
Edith sa zapozerá do Thomasa. Pytačky sú na spadnutie, no jej otec je proti. Nepekne zazerá aj Thomasova sestra Lucille. Niečo tajomné visí vo vzduchu. Kým sa však dostaneme k dočervena sfarbenému kopcu, spoznávame dobové prostredie z konca 19. storočia a charaktery postáv. Edith je zdravo drzá, Thomas elegán a Lucille prototyp mrchy. Príbeh je od začiatku saturovaný ako gotická romanca a tento tón mu zostáva počas celej minutáže.
Mystika a tajomstvo sa postupne prehlbujú. Časom hrá prím dom na purpurovom vrchu, ktorý si akoby žije vlastný život. Skrátka ďalšia neživá filmová postava v kinematografii (spomeňte si na pozíciu Ríma v Sorentinovej Veľkej nádhere). Edith čoby nový obyvateľ domu odhaľuje znepokojujúce odpovede na otázky, vyvstávajúce mimo hlavného dejového prúdu, prostredníctvom jej dlhoročného priateľa Alana. Vidíme tak detektívnu hru v krásnom historickom šate a v hlave sa neustále ozýva ten závan mystérie – čo sa za tým všetkým skrýva?
Na del Torove kvality však dejový spletenec vrcholí až nečakane klasicky. Ide to ruka v ruke s celou podstatou filmu, hra emócií funguje, no záver vyšumieva do prázdna a precízne budovaná atmosféra sa preklápa do letargického dobojovania príbehu. Čakal som, že to bude o niečom, čo sa v kinematografii tak často nevidí. Takto zostala len mierne trpká pachuť. No či vám pointa a záver bude vadiť závisí len na tom, ako veľmi ste sa nechali opantať atmosférou. Ako vizuálny mág sa del Toro totiž opäť blysol.
Scénografia je unikátna. Dobové kostýmy, skutočný dom a mizanscéna zaprataná detailmi sú síce dotvárané digitálnymi efektami, ale v rozumnej miere (pričom upútavky napovedali opak). Niet čo vytknúť, len nasávať a užívať si výlet do prostredia akoby vystrihnutého z minulosti. Herecké trio tiež nemohlo byť lepšie. Mia Wasikowska a Tom Hiddleston strúhali symbiózu už v Jarmuschovom Prežijú len milenci, tu sa ich vzájomná chémia ešte znásobuje. Najmä Hiddleston kraľuje prostrediu, až mám pocit, že prípadná úloha Draculu by mu v budúcnosti tiež pristala. A Jessica Chastain si znova ide svoje parádne garde.
Praví hororoví nadšenci isto ocenia odlišný del Torov prístup ku žánru a najmä fakt, že nejde o prvoplánový horor, akých máme ročne v kinách tucty. Bežný divák naopak dostane porciu nadpriemernej filmárčiny. Škoda len zmiešaných pocitov z vyústenia príbehovej časti filmu. No aj tak sa ho oplatí vidieť.
Crimson Peak (USA, 2015, 119 min.)
Réžia: Guillermo del Toro. Scenár: Guillermo del Toro, Matthew Robbins. Hrajú: Mia Wasikowska, Jessica Chastain, Tom Hiddleston