ZÚFALÉ ŽENY ROBIA ZÚFALÉ VECI |
ZÚFALÉ ŽENY ROBIA ZÚFALÉ VECI |
Občas českí tvorcovia zostrihajú ukážku neúmyselne zle. Napchajú do nej instantné vtipy, aby vyzerala superzábavne, no potom pri finálnom filme zistíte, že sa im snaha skôr vypomstila: v traileri silené frky, no výsledný film je celkom dobrý, lebo za hodinu a pol nemusí toľko tlačiť na pílu ako za dve minúty. Zúfale ženy robia zúfale veci sú iný prípad, presne ten, kedy vám ukážka jasne indikuje aký bude celý film – to, čo vidíte nasekané do dvoch minút, sa rozprestiera v celej dĺžke.
Tam pod haldami naťahovaných scén sa nachádza ošúchaný príbeh, s ktorým by sa dalo pracovať aspoň na priemernej úrovni. Hrdinka túži po láske, má ťažké detstvo, nik nemá o ňu záujem, presťahuje sa do veľkomesta, tu klofne prvého chlapíka v butiku, neskôr sa rozvedú, takže hľadá lásku odznova (už ako slobodná mamička) atď. Klasické patálie ženy v strednom veku, klasicky posilnené o milých rodičov, mladšiu sestru, rozšafnú kamarátku, pár nápadníkov a možno raz príde aj ten pravý (a šikovný divák ho odhalí pomerne skoro).
Je to trápenie od prvých minút, no nemuselo by byť, lebo tradičné prvky ženskej komédie sa dajú miešať aj lepším spôsobom. Lenže tu si tvorcovia zámerne berú od prvých momentov tie najhoršie kombinácie: nútený voice-over hrdinky, ktorý nevydržíte dlho počúvať a často nehovorí ani nič zaujímavé. Slabučké vizuálne efekty novorodenca pred pôrodom by ste ešte dokázali akceptovať, no zbytočne hlášky už nie. Väčšinou sa postavy rozprávajú o absolútnych banalitách alebo sú ich myšlienkové pochody vložené do neprirodzených scén, ktoré sa snažia hrať na rovnakú nôtu.
Cieľom tvorcov je poslať hrdinku do najzúfalejších situácií a nechať zúfalo improvizovať. To znamená, že si od začiatku vybrali jasný smer. Ako keď sa niektorí pokúšajú vytvoriť paródiu, tu je hlavnou témou titulné zúfalstvo. Nepodarená scéna manželského života? Večer i ráno. Zlyhanie materských povinností a zanedbávanie výchovy? Aj to. A do toho neustále potreba posielať hrdinku do fyzických gagov typu ožrať sa, spadnúť z barovej stoličky, zo schodov atď. Ak sa hrá na mentálnu nôtu, odhaľuje neveru pri skúške a čím ďalej ju sledujete, tým viac sa vám vzďaľuje. Po polhodine máte jasno – Oľga je strašne nesympatická sebecká postava a zúfalstvo sa už nesnaží maskovať, každým krokom ho posilňuje.
V súčasnej ére, keď sa filmoví tvorcovia snažia posilniť rolu ženy vo filme prichádza film, ktorý zráža hrdinku na kolená a v očiach divákov z nej robí skoro trosku. Ešte horšiu kreáciu ako parodovanú ženskú hrdinku, Oľga je prototyp, ktorým sa dievčatá môžu inšpirovať, aby NIKDY nedopadli takto alebo sa tak nesprávali. Obávam sa, že film u niektorých diváčok už prekročí hranu, za ktorou sa dokážu smiať, lebo samé budú cítiť urážlivý prístup k hrdinke alebo neuveriteľne napísané scény. Muži vo filme sú na smiech automaticky, keďže tento film nahráva skôr ženskému publiku, ale pri roli Oľgy to azda nevadí.
Aj 83-minútová stopáž sa môže javiť ako neúnosná. Z ukážky viete, že musíme absolvovať mnohé etudy ako vymyslené scény v kostole, kedy akože začne Oľga rodiť. Alebo na svadbe i rozvode sa pochechtáva v diabolskej roli Pavel Kříž a lieta na kresle. Prehnané scény sa servírujú neustále, v neskoršej fáze príde aj junák z Karpát. A tvorcovia využívajú nielen špeciálne efekty, ale aj vsuvky, predstavy či zrýchlené scény (hrdinka zhltne dva veterníky, ako inak, opäť zo zúfalstva).
Zúfalstvo ako ústredná téma opantala oči všetkým a možno že režisér Filip Renč (ktorému stále chválim Rebelov a bol som ešte zhovievavý k Líde Baarovej) chcel z nej vyťažiť oveľa viac, no dodaný scenár sa mu rozpadal priamo pri čine a tak ešte viac pritlačil na efekt zúfalej hrdinky, kde sa Klára Issova mení na nesympatickú prehrávajúcu herečku, pri ktorej vám bude do hodiny vadiť úplne všetko: vizuál, hlas i situácie, ktoré si sama spôsobila. A už sa na nej ani nechcete baviť a bude vám jedno, ako film skončí.
Január 2018 priniesol neuveriteľný súčet filmovej kvality v jednom týždni. Zdeněk Troška poráža Filipa Renča 5:1 na body. Obhliadnite sa za vlaňajšou evitovkou Všetko alebo nič a dodatočne uznajte kvality v žánri. Už máte s čím v lokálnej sfére – toto českým tvorcom nevyšlo.
Zoufalé ženy dělají zoufalé věci (ČR, 2017, 86 min.)
Réžia: Filip Renč. Scenár: Halina Pawlowská. Hrajú: Klára Issová, Lenka Vlasáková, Jiří Dvořák, Zdena Procházková, Pavel Kříž, Martin Kraus, Sarah Araóotová, Marián Mitaš, Lucia Jagerčíková