BRATSTVO VLKA |
BRATSTVO VLKA |
Človek má niekoľko istôt. V Hollywoode vám za 200 miliónov natočia najreálnejší výbuch. Vo Francúzsku vám za 200 frankov vystruhnú mileneckú drámu aj s fľašou beaujolais k tomu. Čo ale čakať, keď sa frantíci rozhodnú robiť Hollywood?
Píše sa rok 1766. Francúzsky vidiek sa ponára do temnej mory. Záhadná beštia opäť a opäť vraždí. Francúzsky kráľ Ľudovít vysiela svojich najlepších ľudí, aby ukončili túto záhadu. Výsledkom je príbeh o obrovskom vlkovi - netvorovi, ktorý bol úspešne zabitý.
Píše sa rok 2001. Francúzsky režisér Christophe Ganse nám ponúka svoj pohľad na túto, temnými intrigami a časom, zahmlenú legendu.
Tieň beštie sa vynára v provincii Gevaudan. Obeťami sú najmä ženy a deti. Francúzsky rytier de Fronsac Samuel le Bihan/, veterán vojen v Novom svete, spolu so svojím tajomným sprievodcom Manim prichádzajú do pochmúrneho kraja, aby našli odpovede. Miesto toho nachádzajú ďalšie otázky. Je veliteľ vojska neschopný, alebo nechce byť schopný? Je vrahom tvor z tohto sveta? Budú nutné guľky zo striebra?
Film Bratstvo vlka je veľmi zvláštnym pozeraním. Pripomína mi akýsi extravagantný obraz, kde v mozaike útržkov vidíme vedľa seba Monu Lisu, reklamnú fotku, impresionistickú krajinku a kosoštvorec štvorročného susedovic Frantíka. Francúzska kinematografia v poslednom čase nabrala prekvapivý, ale trvalý kurz. Dala au revoir komornému filmu a rázne vtrhla do sveta akčných, výpravných veľkofilmov. Jeden takýto počin sme mohli sledovať zhruba pred polrokom pod menom Purpurové rieky. Tentokrát idú Francúzi ešte ďalej. Vyberajú si legendu z vlastných dejín a korenia ju skutočným akčným mixom. Detektívka, fantasy, ale i western a ázijské bojové umenie. Nič proti žiadnemu z týchto prvkov, ale dohromady a vo francúzskom 18. storočí? Filmový diabol si za kôpku frankov vypýtal riadne krvavý účet.
Dúfam, že som bol dostatočne pesimistický, ak nie, tak ešte pripomeniem zopár vychytávok. Mani, posledný indián z vyhynutého kmeňa, bojuje systémom kung-fu /syndróm Xena žije/, v polovici filmu máte pocit, že viete, o čo ide: Pes Baskervillský preplával La Manche /nepreplával/.
Dobre. Stačí. Idem chváliť. Tento film rozhodne ponúka aj veci, ktoré stoja za to: skutočne citlivé a výtvarne kultivované narábanie s farbami a s atmosférou filmu napríklad. Ďalej výrazné herecké typy Vincenta Cassela a Monici Belluci. Monica po erotickom šmodrchlaní v Malene tentokrát odhadzuje aj posledné kúsky šiat v úlohe, ktorá je veľmi zaujímavá. Hrá luxusnú, krásnu a dostatočne záhadnú kurtizánu, ktorá však zároveň reprezentuje záujmy jednej z najdôležitejších mocností Európy. Pre mňa bol veľmi zaujímavým /i keď trochu sprofanovaným/ zjav Maniho - indiánskeho stopára a šamana. Okrem výborného temného "looku" mohol byť atraktívnym protipólom francúzskej kultúry. A aby bol z neho skutočný zabijak, nemusel "nosiť kimono". Napríklad Irokézovia mali dostatočne efektný /a efektívny/ spôsob boja, ktorý by v presile kung-fu bol navyše ešte aj originálny.
Atmosféru filmu buduje postupne sa blížiace tajomno, umocňuje nákladná výprava a občasné spomalenie tempa nahrádza pomerne nápaditá a akčná kamera. Nedá mi však nespomenúť, že finta so spomalením záberu a jeho následným trhnutím je síce efektná, ale desaťkrát ju vidieť nemusíme. I tak možno povedať, že 142 minút /!/ možno prežiť prekvapivo dobre a so záujmom.
Čo teda čakať od francúzskeho Hollywoodu? Zvláštnu kompozíciu. Na jednej strane hľadanie sa v oblasti trikov a akcie, na druhej strane drobnôstky v podobe farebnej kompozície, zaujímavých nápadov scenáristických a režijných. Už len posledná cesta vyprávača príbehu by sa asi pod Bruckehaimerom nezrodila. Posledný verdikt teda znie: zvláštny psíčkomačičkovský guláš, ktorý vlastne nie je až taký zlý...
Le pacte de loups (Francúzsko, 2001, 142 min.)
Réžia: Christophe Gans. Scenár: Stéphane Cabel. Kamera: Dan Laustsen. Hudba: Joseph LoDuca. Hrajú: Samuel Le Bihan, Vincent Cassel, Mark Dacascos, Monica Bellucci, Jérémie Rénier, Jean Yanne, Jean-Francois Stévenin.