6.0

Filmová recenzia

Edgar Rice Burroughs na začiatku dvadsiateho storočia pracoval ako predavač strúhadiel na ceruzky. Vypestoval si srdečný vzťah k pulpovým magazínom, ktoré ho potom inšpirovali k vytvoreniu odvážnych bojovníkov putujúcich po stratených civilizáciách a vzdialených planétach. Tarzan aj John Carter sú polonahí objavitelia, ale zatiaľ, čo opičí kráľ nachádza vlastné korene, Carter nové útočisko. Burroughs by bol asi opatrnejší, keby vedel, akého tajtrlíka z neho vo vlastnom príbehu o storočie neskôr urobia.

Mladý Ned- Edgar prichádza spravovať majetok svojho strýka Johna Cartera, ktorý náhle skonal a zanechal po sebe obrovský pozemok, zapečatenú kryptu a tajomný denník svojich zážitkov. Synovec sa púšťa do napínavého čítania s nepríjemným pocitom nebezpečenstva (žeby ho niekto sledoval?). Rukopis ozrejmuje nielen strýkovo zmiznutie, nestarnutie, ale aj mimoriadne kreatívny príbeh zahŕňajúci teleportáciu na Mars.

John Carter vystupuje ako hlavná postava jedenástich príbehov lapený medzi niekoľkými civilizáciami umierajúceho Barsoomu. Prvým je Princezná Marsu z roku 1911, na základe ktorého Disneyho impérium sfilmovalo nové vesmírne dobrodružstvo. Otázne ale je nakoľko producenti kalkulovali s podobnosťou Cartera a Avatara (nakoniec na rovnakom marketingovom zámere knihu sfilmovalo aj brakové štúdio Asylum tesne pred premiérou Cameronovho veľkofilmu). " Snažil som sa zachovať pocit, aký mal čitateľ pri knihe," vyjadril sa režisér Andrew Stanton. S podobnou vervou, ako sa predtým ponoril do podmorských hĺbok hľadať Nema a do budúcnosti Wall-Eho, vydal sa na Barsoom zdolávať kilometrovými skokmi zníženú gravitáciu.

Lenže režisér určite taký bojovník ako John Carter nie je, divák by uňho ťažko hľadal alternatívu. Stanton si podobne ako J.J.Abrams alebo Brad Bird nerobí ilúzie o komerčnosti svojich filmov, pohybuje sa zásadne v mnohonásobne vyšlapaných žánrových chodníkoch, v kine môže nastať pocit, že najprv sledujete pokračovanie Indiana Jonesa, potom Hviezdnych vojen a v neposlednom rade Avatara. Ženské oko šteklí polonahý Taylor Kitsch, mužské zas rovnako sporo odetá Lynn Collins.

Ak ale Stanton niečo vie, tak je to podať príbeh pozliepaný z klišé čarovne až opantávajúco. Dizajnéri sa nádherne pohrali s jednotlivými exteriérmi a minimálne výpravná časť príbehu je úchvatná, k čomu prispieva aj pompézna a efektná hudba Michaela Giacchina (aj keď zároveň tiež nie veľmi inovatívna oproti jeho starším kusom). Osudová láska Cartera a princeznej je podaná stráviteľne, rovnako aj ostatné akokoľvek obligátne naaranžované vzťahy (otec obetujúci dcéru, znovuobjavenie rodinných koreňov, strata manželky) a tragické flashbacky do Carterovej minulosti. Sympatické je aj množstvo postáv, ktoré sa tvorcovia snažia do príbehu zapojiť a možnosť lepšie pochopiť pravidlá sveta, ktorý Burroughs vo svojich knihách stvoril.

Film síce mnohých otrávi (spolu s jeho mimozemským psom), ale na druhej strane predstavuje osviežujúco čarovné dobrodružstvo. Sú blokbastre, z ktorých smrdia peniaze a nuda, ale sú také, ktoré to dokážu šikovne skryť. Je to umenie? John Carter je pulpový film skrz naskrz, ale to neznamená, že si ho nemožno obľúbiť. Ak by si človek nedokázal uznať poklesky a lásku k nim, nikdy by sa Burroughs do písania nepustil a neinšpiroval niekoľko kultových spisovateľov sci-fi (ako Ray Bradbury alebo A.C. Clarke). Možno John Carter až v budúcnosti ukáže svoj význam v rámci kinematografie, mnohé zo súčasných trendov ale reflektuje už teraz.

John Carter (USA, 2012, 125 min.)
Réžia: Andrew Stanton. Námet: Edgar Rice Burroughs – kniha Princezná z Marsu (A Princess of Mars, 1917). Scenár: Andrew Stanton, Michael Chabon, Mark Andrews. Kamera: Daniel Mindel. Strih: Eric Zumbrunnen. Hudba: Michael Giacchino. Hrajú: Taylor Kitsch, Lynn Collins, Samantha Morton, Mark Strong, Ciaran Hinds, Dominic West, James Purefoy, Willem Dafoe