6.0

Filmová recenzia

Dobrý deň.
Ak nemáte radi spoilery, tak vás musím vopred upozorniť, že táto terapia vám nie je určená.
Sedíte? Čo hovoríte? Nie, ešte sme sa nestretli.
Oprite sa do sedadla a uvoľnite sa.
Vnímajte iba tento text.
Sústreďte sa na pozitívne, zábavné aspekty tohto filmu.
Všetky negatívne myšlienky nech sú vám v tomto momente ľahostajné.

Predstavte si, že pracujete v aukčnom dome. Najnovšie bezpečnostné opatrenia a technologický pokrok sťažili prácu zlodejov umenia. Ste stratená existencia a tak sa rozhodnete zapojiť do krádeže Goyovho obrazu. Niečo sa však pokazí a vy sa prebúdzate v nemocnici po silnom údere do hlavy. Obraz sa však stratil – niekde ste ho skryli a neviete si spomenúť kde.

Po mimoriadnom úspechu ceremoniálu Olympijských hier v Londýne a divadelnej hry Frankenstein sa s Danny Boyleom stretneme opäť aj v kinách. Mamutia zodpovednosť si zrejme vyúčtovala ambicióznosť – keďže oproti indickému milionárovi a horolezcovi uviaznutom v skalnej rokline je Tranz mierne nadpriemerným komerčným produktom. Novinku s režisérovými staršími dielami spája hlavne netradičný štýl rozprávania zameraný na zmäteného hlavného hrdinu. Simon sa ocitá v zvláštnej expresívnej realite plnej znepokojujúcich vízií a snových interiérov. A príbeh k nemu opäť nebude veľmi milosrdný – práve vývoj jeho osobnosti počas filmu je tým najzaujímavejším, čo dokáže Boyle spolu s hereckým predstaviteľom Jamesom McAvoyom ponúknuť. Toho postava najprv nezaujímala, „Keď som sa však dostal na pätnástu až dvadsiatu stranu scenára, začal som tušiť, že sa charakter vyvíja. Potom sa niečo stalo a až do konca som bol hladný, aby som si zahral túto úlohu.“

Ste uvoľnení? Vnímate príjemný zábavný aspekt Tranzu?

Dlhoročný režisérov spolupracovník, scenárista Jon Hodge prepísal televízny film z roku 2001 do postmodernejšej verzie ovplyvnenej Počiatkom alebo Večným svitom nepoškvrnenej mysle. Z jedného si požičal tému obsesívnej lásky, z druhého motív zabúdania a z oboch surrealistické pátranie vovnútri ľudskej mysle. Na rozdiel od nich však Boyle prekvapivo veľa času trávi v realite – kde v podstate iba rozohráva (viac-menej) bežný milostný trojuholník. Tempo filmu je tradične pohlcujúce – režisér niekedy videoklipovito upravuje strih obrazu do rytmu hudby, ako v prípade pesničky od britskej dvojice Unkle (Hold my hand) počas scény lúpeže. Výrazná je aj práca s komponovanou hudbou, ktorú pre film vytvoril člen skupiny Underwold Rick Smith.

Pomaly sa zobúdzate - znova vnímate zvuky okolia.

Tranz rozhodne nepatrí ku klenotom Boyleovej filmografie bohatej na zaujímavých hrdinov (Pláž, 127 hodín), výnimočné knižné adaptácie (Pláž, Trainspotting) a kultové žánrové filmy (Sunshine, O 28 dní). Znamená skôr menšiu tvorivú krízu a (dúfajme) oddych po kritických projektoch. Ak by bol Tranz realizovaný v roku 2001, keď bol režisér s projektom prvý raz oslovený, mohol znamenať väčší prelom. V kontexte úspechu ctižiadostivejšieho Nolanovho veľkofilmu sa však Tranz nepochybne vnorí do zabudnutia.

O kvalite výsledku si nerobili ilúzie ani samotní tvorcovia, keďže ho celosvetovo neuviedli počas zimných mesiacov – teda v sezóne ocenení, ale v marci – období jarných suchôt. Na druhej strane Boyle asi nevie pokaziť film. Tranz je v porovnaní s inými „dielami“ svižný a napínavý triler s relatívne logickým a nečakaným dejovým zvratom vo finále. Vizuálne kúzlenie so silnou hudobnou zložkou a solídnymi hereckými výkonmi trojice hlavných hereckých hviezd zaručene poteší aspoň istú časť publika – ktorá veľa neočakávala.

Trance (Veľká Británia, 2013, 115 min.)
Réžia: Danny Boyle. Hrajú: James McAvoy, Vincent Cassel, Rosario Dawson, Tuppence Middleton

autor Marek Hudec 13.6.2013

Kinema

6.0

Metascore

6.1

Diváci

Ohodnotiť