DOBRÝ ŠÉF

Našinec sa môže správne pýtať – odkiaľ sa vzal tento film? Dobrý šéf je španielsky film, ktorý pred rokom obehol festivaly i kiná, neskôr získal rekordných 20 nominácií na filmových cenách Goya, pričom šesť ocenení aj trhol. Medzi nimi najlepší film, réžiu, scenár či najlepšieho herca, takže to sa už celkom počíta a bola by škoda nevidieť, čo si Španieli tak cenia.

Dobrý šéf je komédia o chlapíkovi menom Julio Blanco, ktorý po tatkovi zdedil firmu na výrobu váh. Basculas Blanco je menší podnik, kde každý každého pozná a šéf pravidelne prednáša zamestnancom, že nemá vlastné deti, iba manželku a že „mojimi deťmi ste vy všetci“. Jeho najväčšou túžbou je držať podnik pri živote, no zároveň získavať aj všakovaké regionálne či národné ceny. K tomu potrebuje splniť rozličné podmienky, ale aktuálna situácia mu začína skôr hádzať polená pod nohy: dlhoročný vedúci výroby Miralles rieši doma manželskú krízu, nedávno prepustený zamestnanec José štrajkuje pred podnikom s deťmi a hlavu mu začne mútiť nová stážistka. Blanco zažil rôzne výzvy, no tentokrát sa toho deje príliš veľa naraz a komisia má prísť na návštevu už o pár dní...

Dobrý šéf je skutočne veľké sólo pre Javiera Bardema, nezlezie z plátna vo väčšine scén. Jeho šéfa sledujeme 7 dní v týždni (slúžia ako prestrihy a medzititulky vo filme), vidíme akým situáciám čelí a ako sa ich snaží riešiť. Začíname relatívne v pokojnom móde: veľké monológy, nedeľná pohoda na terase, no pondelok-utorok a neskoršie dni už prinášajú väčšie výzvy.

Scenár je vybudovaný tak, že pod kožu Julia i jeho firmy prenikáme postupne. Na pohľad funguje všetko, len na neho vplýva tlak z príchodu komisie či nutnosť občas niekoho prepustiť, riešiť logistiku a iné operatívne záležitosti. Dlho drží pokrovú tvár, no okolnosti nepustia. Hoci sa snaží pre každého nájsť nejakú šancu, cestu či službu, nie vždy to ide. O tom svedčí napríklad postupná snaha riešiť vyhodeného Josého či kamoša Mirallesa.

Atmosféra postupne hustne, tlak sa zvyšuje a ukazujú sa aj rozličné prepojenia v pozadí súvisiace či už s firmou (kto s kým sa pozná či paktuje) alebo aj Blancom. Ani jedna scéna totiž nevyjde navnivoč a rozohrané pletky zapadajú, kedy kde sa zíde službička alebo zvyšuje tlak, kde potrebuje. Preto je Dobrý šéf sčasti ironický názov – snaží sa byť dobrý, no ukáže sa, že používa možno manipulatívne metódy častejšie ako by sa najprv zdalo.

K tomu prispieva aj samotné zameranie firmy, ktoré vyrába váhy. Film sa sčasti hrá s rovnováhou dobrého a zlého, osudmi postáv a Julio je vlastne závažie, ktoré sa prikloní raz na jednu, inokedy na druhú stranu misky. Nie je to objavná myšlienka, ale prepojenie s jeho charakterom (fakt dobrák či nenápadný hajzel?) celkom zaberá. Žáner filmu potom začne lavírovať od ľahšej komédie cez satiru až po dramatické chvíle, kedy ide o život a už ťažko rozoznať čierny humor a tragédiu.

Javier Bardem hrá obrovské sólo a už od prvých minút budete dumať, čo vám na jeho postave nesedí alebo kde sa prevalí „jeho dobrota“. Aj herci vo vedľajších rolách sú dobre obsadení, ale prirodzene hrajú druhé husle. V pamäti utkvie najviac azda Almudena Amor v úlohe stážistky Liliany, i keď na cenu Goya boli nominovaní aj štyria vedľajší herci (paradoxne nevyhral ani jeden, čo svedčí, že až takí silní neboli).

Filmu strháva body akurát trochu dlhá stopáž. Je fajn vidieť, ako sa niektoré pozície postáv otočia a že všetko do seba zapadne (ani scéna nazmar). No zároveň to nie je úplne objavný obsah a nečakajte ani úplnú oddychovku po ťažkom dni z manažérskej práce. Ale Bardem veľa vecí zachráni, nestačí sa ani nudiť a niektoré momenty sú výborne poskladané. Napríklad ten záverečný, kde si budete priať možno ešte čosi navyše...

El buen patrón (Španielsko, 2021, 116 min.)
Réžia: Fernando León de Aranoa. Scenár: Fernando León de Aranoa. Hrajú: Javier Bardem, Manolo Solo, Almudena Amor, Óscar de la Fuente, Sonia Almarcha, Fernando Albizu, Tarik Rmili, Rafa Castejón ...