ROAD TO PERDITION

Je tuhá zima roku 1931. Nikomu sa nežije ľahko, ekonomická kríza zúri a o prácu je núdza. Michael Sullivan (Tom Hanks) prácu má a tým umožňuje svojej rodine prežitie. Platí za to však vysokú daň v podobe svojho svedomia - je totiž zabijákom pre miestneho šéfa podsvetia Johna Rooneyho (Paul Newman). Život ale musí ísť ďalej, a tak Sullivanovi neostáva nič iné, iba bojovať so svojím svedomím. Všetko sa ale razom zmení, keď sa jeho starší syn Michael jr. (Tyler Hoechlin) stane svedkom jedného nepodareného záťahu s dvoma mŕtvymi. Akoby nebolo dosť ťažké vysporiadať sa s bojazlivými a pohŕdavými pohľadmi svojho syna, pribudnú ešte dalšie problémy v podobe rozmaznaného šéfovho syna Connora Rooneyho (Daniel Craig), ktorý má na svedomí práve ten nepodarený záťah. Connor sa totiž rozhodne, že Sullivanov syn ako aj Sullivan sám, už nie sú po tomto incidente vierohodní a rozhodne sa ich zabiť. To, že Connorovi zabijáci pri Sullivanovi nepochodia, je jasné, avšak Connor sám zabije zvyšok Sullivanovej rodiny - ženu a mladšieho syna, mysliac si, že je to Michael jr. A tak otcovi, ktorý sa synovi odcudzil, a jeho synovi, ktorí stratil ilúzie o otcovi, neostáva nič iné, iba sa vydať naprieč Amerikou, k známym do bezpečia ...

„Perdition" znamená v preklade peklo, záhuba, ale zároveň je to aj malé americké mestečko v Minnesote. Už len tento dvojznak prezrádza celkovú atmosféru filmu. Road to Perdition nádherne balancuje medzi tragikou a miernym humorom, sledujúc zblíženie sa otca a syna, ako aj príčiny ich odcudzenia. Anglickému režisérovi Samovi Mendesovi sa po Americkej kráse podarilo ďalšie majstrovské dielo. Jeho réžia je mierna, ale presná, neobyčajná, udávajúc práve to správne tempo, ktoré umožňuje skoro každej scéne vyniknúť. Dážď, ktorý nás sprevádza väčšou časťou filmu a mierne modrý obraz iba pridávajú atmosfére na intenzite, ktorá je korunovaná nádhernou muzikou Thomasa Newmana. Rýchly strih budete hľadať rovnako márne, ako aj prezdobené scény alebo jazdy kamery. Všetko je na svojom mieste, kde-tu sa vyskytne netradične pojatý záber, ale v konečnom dôsledku slúži všetko len jedinému cieľu - dokonalej atmosfére.

Tá by však nebola nič bez hereckých výkonov. Málokedy sa stane, že divák vidí dvoch vynikajúcich hercov hrať v jednom filme s takou radosťou a eleganciou ako v Road to Perdition. Aj Hanks aj Newman dostali svoj priestor a obidvaja ho naplno využili. Fantastickým dôkazom toho je napríklad scéna zo začiatku filmu, kde Hanks a Newman hrajú spolu na klavíri duet. Scéna bez slov, sprevádzaná iba ich hraním a vtedy si divák povie len: „Oooh, Hanks a Newman!". Hanks, so svojou smutnou, úzkou briadkou, dokonale vyjadruje lásku a zároveň dilemu svojho svedomia vo vzťahu k Newmanovi, ktorý naopak pokladá Sullivana viac za syna, ako svojho pravého. Osobne považujem dilemu Newmanovho charakteru (musí chrániť svojho syna pred niekým, kto mu je bližší ako syn) za najzaujímavejší aspekt Road to Perdition - nehovoriac o najlepšej scéne filmu, keď si Sullivan musí „vyrovnať účty" s Rooneym. Iba dážď a ticho ...

Okrem Hanksa a Newmana sa treba zmieniť aj o vynikajúcej vedľajšej úlohe Juda Lawa. Okrem make-upu, cez ktorý by ho človek skoro nespoznal, je jeho charakter ako aj výkon jeden z najpamätnejších. Podobné platí aj o anglickom veteránovi divadelných dosiek Danielovi Craigovi - jeho Connor Rooney predstavuje čisto zápornú úlohu vo filme a Craig podáva vynikajúci výkon.