Slovenský koprodukčný dokument Dobrá smrť si zaslúži viac ako 800 divákov

Nevyliečiteľne chorá Janette by rada ukončila svoj život dôstojne, preto sa rozhodne pre dobrovoľnú, lekárom asistovanú smrť. Keďže tú vo Veľkej Británii, kde žije, neumožňujú, rozhodne sa odcestovať do Švajčiarska. Cestu musí naplánovať skôr než jej to rýchlo postupujúca choroba znemožní. Syn Simon, ktorý po nej zdedil svalovú dystrofiu, má pre matkino rozhodnutie viac pochopenia než dcéra Bridget. Vlastníme svoj život, alebo on vlastní nás? – to je hlavný motív nového slovenského filmu. Snímka s výrazne sugestívnou kamerou využíva postupy hraného filmu a do skutočného príbehu Janette pútavo vplieta charaktery a životné príbehy jej najbližších.

Ocenenia:
MFDF Ji.hlava 2018 - Najlepší dokumentárny film strednej a východnej Európy (nominácia)
MFDF Jeden Svět 2019 – Najlepší český dokumentárny film (cena)

CITÁCIE:

TOMÁŠ KRUPA, režisér:

“Spoločne so slovensko-českým filmovým štábom som mal to privilégium prijať pozvanie od Angličanky Janette, aby sme zaznamenali jej príbeh a osud. Keď som sa Janette opýtal, prečo chce filmovanie podstúpiť, odpovedala, že pokiaľ to niekedy pomôže čo i len jednému človeku, ktorý má podobné problémy, bude jej to stačiť a má to pre ňu zmysel. Tým zaviazala aj nás k tomu, že film musíme za každých okolností úspešne dokončiť. Bol to obojstranný záväzok a zodpovednosť. Myslím, že na jej výraznej, sympatickej osobnosti celý film stojí. Ukázalo sa navyše, že jej príbeh je príbehom celej rodiny. A to nás posunulo od klasického prehodnocovania témy eutanázie k dualite filmu, ktorý nie je len o konečnosti, ale prevažne o živote. Smrť je zaujímavá, keď nám pomáha pozerať sa na život z odlišnej perspektívy. Aj keď sme už zaznamenali zo sveta viaceré filmy o eutanázii, myslím, že individualitou Janette a spracovaním je náš film výnimočný.”

„Debata okolo dobrej smrti je fundamentálne o povahe a zmysle ľudského života. Predstavy o tom, čo je to dobrá smrť vždy nejako odpovedali predstavám o tom, čo znamená dobre žiť. Čo je považované za dobrý, alebo naopak za nedobrý život, dobré alebo nedobré umieranie. Úlohu v tom zohráva postavenie a chápanie utrpenia v živote. Pohľady na význam dobrej smrti a úlohu utrpenia sa v dejinách civilizácie neustále menia. V našom dokumentárnom filme cez príbeh jednej rodiny, ktorá sa pre dedičné nevyliečiteľné ochorenie ocitá v hraničnej situácii medzi životom a smrťou, pozorujeme, ako sa k týmto otázkam staviame dnes.”

„Naším zámerom je prispieť k detabuizácii smrti. Smrť nikto nemá rád a každý sa jej bojí. Spoločnosť uprednostňuje ignorovanie tejto najzákladnejšej životnej skutočnosti, pritom premýšľanie o nevyhnutnom konci je spôsob, ako sa na život pozerať z odlišnej perspektívy. Dnes, v dobe, kedy sa znova pýtame, kam smerujeme, nastala chvíľa na najpodstatnejšie otázky.”

KINEMAVIDEO4942.

PETER KONEČNÝ, šéfredaktor kinema.sk a redaktor RTVS

"Film, ktorý potrebuje diskusiu a tá bohužiaľ nemôže byť v každom kine. Na MFDF Ji.hlava trvala skoro rovnako dlho, ako titul samotný. Prajem tomuto veľmi dôležitému dokumentu úspechy na festivaloch na celom svete. Slovenských kino divákov asi bohužiaľ veľa nebude." Recenzia v relácii Filmopolis_FM a recenzia v relácii Do kina s rádiom Slovensko.

ERIK BINDER, redaktor Kinema.sk:

"Dobrá smrť je ten pozitívny prípad dokumentárneho diela, kde sa nestretávame s násilným vtĺkaním vopred utvoreného názoru tvorcu do diváckych hláv, ale máme možnosť počúvať názory všetkých zúčastnených a na základe toho si utvoriť vlastný. Prípadne zistili, že si na nastolené otázky odpovedať nedokážeme, čo je tiež istá forma odpovede. Režisér a scenárista Tomáš Krupa (Absolventi / sloboda nie je zadarmo) dáva dostatok priestoru okrem Janette najmä jej synovi Simonovi, ktorý nesie v tele taktiež genetickú informáciu svalovej dystrofie a žije s vedomím, že sa jedného dňa začnú jej príznaky objavovať a situácia sa bude nezadržateľne zhoršovať." (recenzia filmu TU)

ONDREJ STARINSKÝ, šéf-dramaturg dokumentárnej tvorby RTVS:

„Mimoriadne náročnú tému dobrovoľného ukončenia života zobrazuje citlivo, bez moralizovania; je to film na európskej úrovni, ktorý sa nestratí v konkurencii ktoréhokoľvek svetového festivalu. Krásne nakrútený, obrazy pokojne plynú, nechajú diváka premýšľať o pohnútkach Janette a evokujú rozjímanie o zmysle života."

ONDŘEJ MORAVEC, programový riaditeľ festival Jeden svět:

„Téma eutanázie je veľmi citlivá problematika. Pri spracovaní si vyžaduje maximálny jemnocit a ten sa tvorcom podarilo docieliť. Tému smrti, umierania či samovraždy sme v tohtoročnom výbere Jedného sveta zaznamenali citeľne viac než v predchádzajúcich ročníkoch. Film Tomáša Krupu patril k tým najpozoruhodnejším na danú tému – a to práve vďaka veľmi intímnej kamere a blízkosti hlavnej hrdinky.“

MÁRIA FERENČUHOVÁ, filmová teoretička:

„O smrti – zvnútra, osobne – nevieme prakticky nič. A hoci o zomieraní by sme mohli a mali vedieť viac, zväčša ho vytesňujeme na samý okraj vnímania. Tvárime sa, že nás sa netýka – ešte nie! A ak sa týka našich blízkych, voláme iných, aby ho odvrátili. Tomáš Krupa pred témou zomierania neuhol pohľadom. Zameral pozornosť výlučne na jednu z jeho podôb: z hľadiska fyzického aj psychického utrpenia nevyliečiteľne chorého človeka na tú najľahšiu. Nakrútil film, ktorý zvláštne citlivým, a zároveň anestetickým spôsobom ukazuje, ako vyzerá lúčenie, ak máme možnosť ovplyvniť to, ako sa život zavŕši. Dobrá smrť otvára dôležitú tému – nielen smrti, ale aj hraníc ľudských práv. Je to pozoruhodné, pretože naša inak vysoko individualistická spoločnosť túto tému neotvára rada – možno aj preto, že smrť implicitne považuje za zlyhanie.“

SAMUEL MAREC, publicista:

„Ľahko sa hovorí o štatistikách, ale keď štatistiky dostanú tváre a rozpovedia svoje príbehy, zrazu je to omnoho zložitejšie. Sila tohto dokumentu sa ukrýva práve v tom, že civilne a bez zbytočných emócií týchto ľudí ukazuje. A čo my s nimi? Sú dve správne odpovede: buď im pomôžeme, alebo to jednoducho necháme na nich. Je to ich život a ich utrpenie, ktoré si síce môžeme predstavovať, ale nikdy ho nezažijeme. Len potom zrejme asi za nich nemôžeme ani rozhodovať.“

MARTIN CIEL, filmový teoretik:

„Hovoriť o smrti je podľa môjho názoru rovnako dôležité ako hovoriť o živote, i keď chápem, prečo sa tejto téme tak vyhýbame. Nie je to ale dobre. Pretože keď začneme otvorene diskutovať a premýšľať o smrti, náš život bude oveľa zaujímavejší a možno sa stane aj plnohodnotným. A asi si ho budeme i viac vážiť. Každé umelecké dielo, ktoré sa dokáže autenticky "pozrieť smrti do očí" (a dokumentárny film má na to zvlášť vhodné predpoklady) je preto dôležitým príspevkom k poznaniu života.“

KATARÍNA MIŠÍKOVÁ, filmová teoretička:

„Orson Welles povedal, že ak c