VOLÁM SA OLIVER TATE |
VOLÁM SA OLIVER TATE |
Volá sa Oliver Tate, má sladkých 15 a žije waleským stereotypom niekde na začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia. Potáca sa v rozmedzí klasických pubertálnych problémov – od počiatkov sexu, cez odhaľovanie rodičovských vzťahových peripetií až po intimitu vlastných literárnych prvotín. Oliverovu literárnu postavu vytvoril v roku 2008 – ako inak Walesan – Joe Dunthorne a o dva roky neskôr dostala filmovú podobu pod názvom Submarine (u nás distribuovaná ako Volám sa Oliver Tate).
Režijne sa podujal dielko zastrešiť Richard Ayoade – nórsko-nigérijská hviezda z IT Crowd Moss. Jeho celovečerný debut Volám sa Oliver Tate je vskutku nadupaný humorom, tínedžerskými úsmevnými koreláciami i citlivými sociálnymi vstupmi (hoci IT Crowd mi až tak sakrametsky vtipný nepríde). Oliver (Craig Roberts) je klasickým outsiderom, ktorý v duchu glosuje dianie vôkol seba, opatrne doň vstupuje a robí si občas unáhlené závery. Základom jeho pozorovania sú bizarní rodičia – podmorský biológ Lloyd (Noah Taylor) a radová úradníčka Jill (Sally Hawkins). A v susedstve prebýva čudesný new-age pár, gýčovito propagujúci prachobyčajnú moc svetla. V jeho iniciátorovi, charizmatickom Grahamovi Purvisovi, hľadá unudená Jill dávno stratenú lásku. Zarastený a ošuntelý manžel Lloyd všetko pokojne sleduje popíjajúc šálku čaju.
Oliver Tate pendluje medzi drsňáckymi vrstovníkmi v škole a naoko fungujúcimi rodičmi doma. Na pedagogickej pôde to vrie – učitelia netolerujú Oliverovo snívanie a nielen pre spolužiakov sa stáva terčom posmechu; v podstate ním je pre všetkých, až na ďalšiu outsiderku Jordanu (Yasmin Paige) – v nej nachádza spriaznenú podpaľačskú dušu aj prostriedok na stratu panictva. I keď to znie príliš pragmaticky, Oliverovi ide skutočne v prvom rade o „zasunutie“, akoby mimochodom sa k tomu priplietajú city a neha. S citlivou dušou sa u hlavnej postavy dostávame do kontaktu hlavne prostredníctvom jeho monológov, kde sa nezaprie užívanie nápaditých prirovnaní a výrazovo košatých asociácií.
Submarine hľadá odpovede na klasické adolescentné otázky, ako je zasväcovanie do milostných vzťahov, túžba po dosiahnutí obdivu medzi vrstovníkmi či riešenie partnerskej krízy medzi rodičmi. Ide o štylizovanú snímku v mnohých situáciách hyperbolizovanú do takmer neľudskej drsnosti s puncom kdesi v hĺbke zakorenenej čistoty a nevinnosti. Postavy svojím výzorom akcentujú vlastné charaktery (upnutý kancelársky vzhľad Jill, zanedbaný vedec Lloyd, nevkusný performerský Grahamov výzor).
Oliverov svet dotvára uniformovaná školská atmosféra v kontraste s Bohom zabudnutým priemyselným okolím a bezbrehými scenériami pustinnej pevniny a prázdneho oceánu. Ústredné postavy si krkolomne snažia užívať život a koreniť si ho avantúrami či aktivitami podobnými spomínanému podpaľačstvu. Nutno poznamenať, že všetci do jedného sú akoby karikatúrami bežných ľudí, no o to viac sa v nich tí skutoční „bežní ľudia“ vidia. Ayoade použil výrazné britské rysy pri výbere postáv – všetko vyznieva typicky neučesano anglicky, hoci samotnému Oliverovi prisúdil look ala Harry Potter hodného spoločenského vykorenenia svojou nonkonformitou a chráneného následným diváckym súcitom.
Richard Ayoade zrežíroval Submarine s výrazným zmyslom pre čierny humor, ktorý sa očividne nesnaží byť ani trochu milým. Je jadrne drsný a veľmi ojedinelý. Dielo hudobne zastrešuje Alex Turner – líder sheffieldských Arctic Monkeys – čo len podtrhuje sladko-bôľny tón anglickej dobovej mládeže. Vo filme zohráva dôležitú úlohu úderný strih či spomínaná hudba. Všetko sa zlieva do jednej výpovednej smršte, ktorú treba brať s nadhľadom a hlavne pochopením životnej etapy mladého človeka, ktorou si prešiel snáď každý z nás - dospelákov.
VYPOČUJTE SI ZVUKOVÚ RECENZIU FILMU
Submarine (USA / V. Británia, 2010, 97 min.)
Réžia: Richard Ayoade. Scenár: Richard Ayoade, Joe Dunthorne. Kamera: Erik Wilson. Strih: Chris Dickens, Nick Ferton. Hudba: Andrew Hewitt. Hrajú: Craig Roberts, Yasmin Paige, Paddy Considine, Gemma Chan, Sally Hawkins