DIEVČA VO VLAKU

Preto je potrebné rýchlo sa naučiť orientovať v herečkách i menách, aby ste sami zistili, čo sa deje. Je tu výborná Emily Blunt hrajúca prenasledovateľku a súčasne životom skúšanú ženu. Na jej postave je vidieť, do akej miery sa môže prejaviť obsesia nad nedosiahnutými cieľmi prerastajúca do frustrácie, čo už znemožňuje regulárne fungovať. Ale nie je to iba posadnutosť nad minulosťou a nemohúcnosť vyrovnať sa s novou situáciou – každý, kto v živote zažil bolestivý rozchod sa s ňou okamžite stotožní a zároveň si kladie otázku Čo bude ďalej? Ako hlboko sa dá klesnúť a ako sa odraziť od pomyselného dna, kde čaká iba úzkosť, každodenná rutina a živorenie podporuje vlastná myseľ s tonou spomienok? Prvá tretina filmu funguje v tomto smere veľmi dobre, ale podporuje skôr postavu a atmosféru ako dej.

Ten sa rozpletá pomaly a občas sa utápa v melancholických náladách jesene a túžbach trojice žien. Nelineárne rozprávanie je rozbité na fragmenty, ktoré našťastie autori označujú časovými predelmi, aby sme vedeli, či sme v bode pred štyrmi mesiacmi alebo iným obdobím. Nie vždy, občas skočia ešte viac do minulosti a váš mozog ide spracovávať informácie nanovo. V druhej tretine už tušíme životný údel troch dám, ale ešte stále nevieme, čo sa mohlo stať – máme pred sebou viaceré alternatívy a ani jedna nevyhráva. Od tohto momentu vás prekvapí snáď iba jedna vec – správanie polície je zvláštne, keď na jednu stranu imperatívne naskakuje do scén a vzápätí sa na dlhý čas odmlčia.

Finálna tretina má nesmierne náročnú úlohu. Vieme, že Taylor zvláda hrdinky, atmosféru na predmestí a musí vytočiť dedukčné techniky na maximum a doručiť poriadny zvrat. Ak ste si sami pripravili niekoľko možností – a je možné, že niektorá by sa mohla ujať – budete sklamaní či prekvapení, podľa vašej vlastnej teórie. Lenže aj bez prezradenia treba priznať, že toto je primárne ženský film a autorka im zverila obrovské bremeno, zatiaľ čo muži majú skôr do činenia s náročnými povahami partneriek a vzdorujú im rozličným spôsobom. Finálna dvadsaťminútovka síce zapadne do celého koloritu, nesie však inú príchuť scén a ako by autorka predlohy potrebovala ukončiť celé dianie príliš okato. Osobne si myslím, že všetci filmoví tvorcovia odviedli výborný kus roboty – réžia, fantastický strih, dokonca Danny Elfman doručil prítulnú a zároveň nepríjemnú hudbu. Ale slabšie grády predlohy nezdolajú.

Hereckému obsadenie velí výborná Emily Blunt, no aj jej v poslednej tretine trošku prestávate veriť. Rebecca Ferguson má zvláštne podanie postavy – očakávate silnú osobnosť, ale tiež čakáte kedy sa prejaví. Najlepšie zrejme obstojí Haley Bennett, lebo má menej priestoru, no silné momenty. Hlavné mužské úlohy sú obsadené dobre, paradoxne Luke Evans (Hobit) je z nich najlepší a najuveriteľnejší.

Možno sme čakali veľa. Ani perfektná atmosféra, séria postáv a túžba nakrútiť nezameniteľný triler nezakryjú fakt, že predloha Pauly Hawkins nie je tutovka – to nepreklenie ani najlepší Hollywood.

PS - Ak vás viac opantáva omamujúca atmosféra a dejové zvraty vo finálnej tretine oželiete, pripočítajte si bod.

The Girl on the Train (USA, 2016, 112 min.)
Réžia: Tate Taylor. Scenár: Erin Cressida Wilson (scenár), Paula Hawkins (román). Hrajú: mily Blunt, Haley Bennett, Rebecca Ferguson, Justin Theroux, Luke Evans