TOP 10: ANIMOVANÝ NOIR |
TOP 10: ANIMOVANÝ NOIR |
V rámci série prehľadov si tento raz posvietime na noir v animovanom šate. Post-noirový prehľad tvoria z polovice komiksové adaptácie, ďalej sa tu nájde film podľa anime seriálu, futuristický noir podľa originálneho scenára, dva neo-noiry zo súčasnosti či kultová retro-noirová komédia, nápadito kombinujúca hraný film s animáciou. Nesmieme však zabúdať, že pomyselné korene „animovaného noiru“ siahajú do polovice 40tych rokov, kedy niektoré prvky filmu noir zosmiešňovali Disneyho krátkometrážne kreslené grotesky. Spomeňme Donald’s Crime (r. Jack King, 1945), Bacall to Arms (r. Bob Clampett, 1946) či neskorší kúsok How to Be a Detective (r. Jack Kinney, 1952).
Kto obvinil králika Rogera? (Who Framed Roger Rabbit, r. Robert Zemeckis, 1988)
Krátke disneyovky nespomíname v úvode náhodou. O vyše štyri dekády neskôr sa im dostalo celovečerného formátu a úplne iného levelu! Producent Steven Spielberg a režisér Robert Zemeckis totiž v tejto retro-noirovej komédii spojili dva typické žánre Hollywoodu 40tych rokov: noirovú hard-boiled detektívku a kreslenú grotesku. A vytvorili tak ilúziu, aká tu dovtedy nebola a aj dnes, po 30 rokoch, ide o jednu z najúžasnejších symbióz živej akcie a animácie.
Rok 1947, roztržitý králik Roger je obvinený z vraždy domnelého milenca svojej koketnej manželky. Vyhľadá preto služby súkromného očka Eddieho Valianta, utápajúceho sa v alkohole. Svet ľudí a svet tzv. „kreslounov“ (mestečko Toontown) koexistuje obsahovo i formálne veľmi uveriteľne. Svoju nemalú úlohu popri animátoroch a kresličoch odviedol aj Bob Hoskins, v prázdnom priestore vnímajúc neexistujúcich, dodatočne dokreslených hereckých partnerov. Mimochodom, Rogerova zvodná manželka – kabaretná speváčka Jessica, bola inšpirovaná ikonami: má postavu Rity Hayworth (Gilda), účes si požičala od Veronicy Lake (Revolver na predaj) a so svojim sexi hlasom ju nahovorila Kathleen Turner (femme fatale z neo-noir klasiky Body Heat).
Ghost in the Shell (Kōkaku kidōtai, r. Mamoru Ošii, 1995)
Japonská anime podľa slávneho komiksu. Rok 2029. Ústrednou postavou je policajná kyborgka – Motoko, ktorej jedinou ľudskou časťou je mozog. Velí špeciálnej jednotke Sekcia 9 a prenasleduje hackera menom Bábikar, so schopnosťou nabúrať sa do mozgu akejkoľvek osoby a pozmeniť jej spomienky. Motoko zároveň bojuje sama so sebou, s úvahami o zmysle života a nej samotnej. Známy kyberpunk s meditatívnym rozmerom neprehliadnuteľne pracuje s noirovou estetikou: hustý dážď, neónové reklamy, časté nočné scény. Preľudnenosť a špinavosť veľkomesta budúcnosti nemôže nepripomenúť kultový tech-noir Blade Runner (1982) a jeho víziu Los Angeles. Navyše, Motokin pracovný partner – hard-boiledový Bató, je typickým predstaviteľom americkej drsnej školy.
Cowboy Bebop: The Movie (Cowboy Bebop: Tengoku no tobira, r. Šin'ičiró Watanabe, 2001)
Celovečerná verzia rovnomenného, kultového anime seriálu (1998-1999). Posádka lode Bebop na čele so Spikeom poľuje s vidinou odmeny na rôzne kriminálne živly. Keď na diaľnici vybuchne cisterna s palivom a na dolapenie teroristov je vypísaná astronomická odmena, púšťajú sa do pátrania. Film noir bol už vo svojej dobe obsahovo veľmi rozmanitý, zjednocovacím prvkom však boli štylistické postupy. A tu – kde sa podaril vzácny žánrový hybrid – sa to pekne odráža. Film je po vzore seriálu mixom kyberpunkového sci-fi, neo-noirovej kriminálky, cool gangsterky a nájdeme tu aj prvky westernu či kung-fu filmov. To všetko v noirovom šate so záľubou v štýlovom tieňovaní a panorámach nočného mesta.
Watanabe vzdal poctu filmu noir aj vo fragmente A Detective Story z poviedkového Animatrixu (2003), v ktorom chandlerovský detektív starej školy pátra po sexi hackerke Trinity. Režisér sa tiež postaral aj o animovaný predfilm Blade Runner: Black Out 2022 (2017), jeden z trojice kraťasov, o ktorý ho požiadal Dennis Villeneuve, aby stvárnil jednu z kľúčových udalostí predchádzajúcich sequelu Blade Runner 2049.
Ghost in the Shell 2: Innocence (Innocence, r. Mamoru Ošii, 2004)
Keďže sme Ghost in the Shell v našom futuristickom zozname obišli, venujeme mu tento raz dvojnásobný priestor! Pokračovanie kultovej anime podľa mnohých prekonalo svojho predchodcu. Kým jednotka priniesla víziu kyberpunkového mesta s noirovou estetikou, jej sequel je noirový aj príbehovo. Je rok 2032 a hl. hrdinom je už drsný detektív – kyborg Bató, Motokin side-kick. Spolu s novým partnerom vyšetrujú prípad, kedy robot (gynoid) slúžiaci ako sexuálny spoločník zavraždil svojho majiteľa a následne spáchal samovraždu. V popredí je okrem kriminálnej zápletky antihrdinova samota, ktorú podčiarkuje smutný byt, kde ho po špinavej práci oddane čaká iba psík, jeho snáď jediný poľudšťujúci element.
Dvojica detektívov a ich kostýmy evokujú americkú drsnú školu v meste budúcnosti. Svoju misiu si ozvláštňujú citovaním veľkých spisovateľov a mysliteľov. Aby divák docenil komplexnosť týchto dialógov, je nevyhnutné buď pretáčať alebo si dopriať opakovanú projekciu. Na prvýkrát je to všetko nevstrebateľné. Záverom, Innocence je futuristická noir detektívka v krásnom animovanom šate, s veľkým filozofickým presahom.
Sin City – mesto hriechu (Sin City, r. Robert Rodriguez, Frank Miller a Quentin Tarantino, 2005)
Sin City bolo v dobe uvedenia vizuálnou udalosťou a pojem „komiksová adaptácia“ dostal nový rozmer. Mozaike temných brakových príbehov z komiksu Franka Millera sa dostalo štýlovej, ultra noirovej štylizácie: dejová ukotvenosť výlučne v noci, mizanscéna plná drsných či zúfalých tvári, neustály dážď. Film vznikal s využitím reálnych hercov so zeleným pozadím, ktoré bolo dodatočne animačne vyplnené. S odstupom 13 rokov však onen „waw efekt“ akosi vybledol a pod lesklým, cool náterom zostal len veľmi priemerný príbeh. Jedným zo zásadných negatív sú nestále voice-overy protagonistov jednotlivých kapitol, ktoré príliš brzdia tempo príbehu a dávajú do pozadia hudobnú zložku. Navyše, atmosféra, na ktorej film noir ako-taký stojí a padá, je komplexná záležitosť a nedá sa vybudovať len skrz výtvarnú stránku s dôrazom na noirový fetiš (silený sprievodný komentár, noc, dážď).
Či už ste zo Sin City stále „paf“ alebo v ňom vidíte už „iba“ prelomový vizuál, navždy mu bude patriť status „filmu noir s komiksovou estetikou“ (v ktorej následne pokračovala francúzska Renesancia či Millerov samostatný filmový debut – nevydarený noirový komiks The Spirit, 2008). Kultové Sin City sa po 9 rokoch dočkalo pokračovania s podtitulom Ženská, pre ktorú by som vraždil (2014) a štylisticky kráčalo vo vychodených šľapajach svojho predchodcu.
Renesancia (Renaissance, r. Christian Volckman, 2006)
Paríž, 2054. Ilona Tasujevová, mladá vedecká výskumná pracovníčka v oblasti genetiky, je unesená a nadnárodná spoločnosť Avalon ju potrebuje získať späť. Prípad nezvestnej vedkyne dostáva na starosť problémový drsný policajt Karas, detektív „starej školy“ v noirovom meste budúcnosti. Čiernobiela animovaná snímka, vznikajúca 6 rokov kombináciou rotoskopie (1) a motion-capture (snímanie pohybu (2)), vyniká nádherne temným, komiksovým vizuálom a futuristickou víziou Paríža! Tvorcom sa zámer – vytvoriť obraz Paríža tak silný a atmosferický, aké bolo zapršané a znečistené Los Angeles v Blade Runnerovi – podaril excelentne. Labyrint veľkomesta tu hrá jednu z hlavných rolí.
Film Noir (r. D. Jud Jones, Risto Topaloski, 2007)
Film z americko-srbskej produkcie, ktorý chcel evidentne nadviazať na úspech Sin City a Renesancie, no zlyhal práve v tom najdôležitejšom – v obrazovej stránke. Jeden z romantických kopcov v LA. Chlapík sa prebúdza pri zavraždenom policajtovi a nič si nepamätá. Začína sa pátranie po vlastnej identite. Zločin, amnézia, pátranie – klasická dejová schéma. Fanúšikov poteší dôraz na noirové fetiše (voice-over, ktorý neprekáža, džezový soundtrack, snovú sekvenciu, častý dážď, neónové nápisy, stropný ventilátor) a ozvláštnením je odvážna miera nahoty a sexuality. Mínusom sú popri nevýraznej až zlej animácii, aj akčné scény so samopalmi, ktoré noirovej latke príliš nesedia, občas dokonca pripomenú prepáleného Max Paynea (2008) či videohru GTA. Aj napriek nemalým výhradám si však myslíme, že pre noirových fanúšikov ide o povinnosť.
Batman Rok jedna (Batman: Year One, r. Sam Liu, Lauren Montgomery, 2011)
Začiatky Temného rytiera v animovanom plášti. Celovečerák, ktorý chcel nadviazať na šťavnatý, noirový vizuál kultového animovaného seriálu Batman: The Animated Series (1992-1995) a zároveň realistickosť Nolanovej trilógie (2005, 2008, 2012). A podarilo sa! Skutočnou hlavnou postavou je do Gothamu prichádzajúci, ustarostený detektív James Gordon (hlas Bryana Cranstona), ktorý prechádza pracovnou i manželskou krízou. Bruce Wayne a jeho prvý rok v koži Batmana tu hrajú druhé husle. Obaja muži bojujú so zločinom, no na opačných stranách zákona. Scenár funguje hlavne v kriminálno-dramatickej rovine, je skôr minimalistickou noirovou detektívkou než okázalou komiksovou adaptáciou Franka Millera. Skvelá je hutná atmosféra Gothamu ako semenišťa pouličnej kriminality, ale aj vysokej korupcie a mafie. Daždivé nebesá, úzke temné uličky, neónovo žiarivá ulica hriechu, výrazné tieňovanie či tmavé interiéry s často úsporným zdrojom svetla. Noiristov musia potešiť aj dve scény v kaviarni Hopper´s vzdávajúce poctu slávnej maľbe Nighthawks od Edwarda Hoppera z roku 1942.
Alois Nebel (r. Tomáš Luňák, 2011)
Adaptácia komiksu Jaroslava Rudiša, vznikajúca rotoskopickou animáciou, sleduje príbeh mĺkveho a samotárskeho Aloisa Nebela (minimalistický Miroslav Krobot), výpravcu na železničnej stanici Bílý Potok v upršaných Jesenníkoch. Pokojné dni na stanici naruší príchod cudzinca so sekerou v ruke. Nebela navyše sužujú halucinácie, ktoré uňho prichádzajú stále s hmlou pred očami. Snímka, ktorú Česi poslali do boja o Oscara, má vyprázdnenú naráciu: veľa sa toho nedeje, a ak sa už čo-to stane, tak skratkovite, v tichosti, s minimalistickými dialógmi. Naratív je tak vnímavému a trpezlivému divákovi otvorený k skúmaniu a interpretáciám. O to viac si tak vieme vychutnať uhrančivú, čiernobielu výtvarnú stránku, ktorá neprehliadnuteľne pokračuje v najlepšej tradícii filmu noir: práca so svetlom a tmou, atmosferický hustý dážď či dejotvorná hmla (navyše „Nebel“ je v nemčine „hmla“). Vďaka častým detailom na prírodu (les, potok) má pochmúrny film aj ozvláštňujúci, lyrický rozmer.
Keď už spomíname zaujímavý projekt od našich českých susedov, spomeňme aj slovenský temný televízny film True Štúr (2015), na ktorom sa takisto podieľal slovenský animátor Noro Držiak. Režisér Michal Baláž tu spolu s ním skombinoval hranú dokudrámu s atraktívnou, „komiksovou“ animáciou a lá Sin City.
Have a Nice Day (Hao ji le, r. Jian Liu, 2017)
Robotník Xiao Zhang ukradne peniaze svojmu mafiánskemu bossovi, pre ktorého pracuje, aby mohol zaplatiť svojmu dievčaťu novú plastickú operáciu v Južnej Kórei. Tá predošlá totiž nedopadla podľa predstáv... Tarantinovsky ladená mozaika s typickým MacGuffinom – balíkom peňazí, ktorý zaktivizuje všetky dostupné pochybné existencie. Noirovú atmosféru vytvára časté pofajčievanie cigariet, štýlové podhľady na tváre protagonistov, fixácia na noc a v neposlednom rade chladnosť a špinavosť industriálneho mestečka, prezentovaného už v titulkovom intre, z ktorého sa celý časť nedostaneme. Vizuál čínskeho neo-noiru vznikol počítačovou 2D animáciou.
(1) Zjednodušene ide o techniku „prekreslenia“ už nakrúteného materiálu. Z reálneho filmu sa tak dodatočne vytvorí animovaný. Rotoskopia je známa napr. z filmov Richarda Linklatera ako Bdelý život (Waking Life, 2001) a Temný obraz (A Scanner Darkly, 2006).
(2) Proces nahrávania pohybu skutočného objektu a jeho prevedenie na digitálny model. Najznámejšími príkladmi sú Glum z Pána prsteňov (2001-2003) či hlava titulnej postavy z Podivného prípadu Benjamina Buttona (2008).