MUŽI, ČO ČUMIA NA KOZY

Wilton sa oboznamuje v sprievode Cassadyho s tajomnými paranormálnymi praktikami vojakov školených vo Fort Bragg. Príbehu dominuje dynamika a moment prekvapenia. Ten funguje v absurdných zvratoch Cassadyho vysvetľovania kľúčových metód či rozhodujúcich postrehov, aby sa vzápätí dokázalo, akú banalitu si tento pacifistický náruživec nevedomky cení. Putovanie Wiltona a Cassadyho irackou púštou za smiešne tajomne tajnou misiou ponúka množstvo recesistických anekdot a vtipných bonmotov, no postupom filmu pôsobia samoúčelne a nepracujú pre celkovú súdržnosť snímky.

Ústredný introdukujúci tandem McGregor – Clooney dopĺňa deskriptívnejšia dvojica Bridges – Spacey v mene názorovej odlišnosti ich postáv na problematiku vojenského využitia telekinézy či telepatie. Tréning mentálneho zabíjania najprv kôz, neskôr potenciálnych ľudských objektov, stojí proti šľachetnej myšlienke stvoriť novú mierumilovnú armádu USA. Iróniu cítiť v každej obrazovej scéne a vyslovenej vete. Na reálne zábery oduševnelého prezidenta Busha ostro nadväzuje rozpačitá realita filmom uvoľnenej vojenskej morálky. 

Z filmu ale srší nevyužitý potenciál a ako mnoho iných, aj tento zachraňujú slávne hollywoodske celebrity. Vidieť vojenskú obdobu Lebowskeho či vlasatého hipisáka Clooneyho však nie je všetko, hoci herecké výkony stoja za zhliadnutie. Ewan McGregor sa už po x-tý raz uvelebil v kresle s nápisom „dychtivý pátrač“ a sedí sa mu v ňom pohodlne. Pojašený Clooney je bezpochyby najväčším lákadlom, no bodavý telepohľad jeho komicky zaslepeného Lyna príliš bezhlavo pichá publikum. Spaceyho kamenná tvár plnohodnotne kontruje Bridgesovmu infantilizmu.

V zámere podať odľahčujúci a zosmiešňujúci pohľad na vojenské násilie Straughan krvopotne núka bizarné antimilitantné praktiky s minimom uveriteľnosti. Divák sa počas sledovania filmu príbehu odcudzuje, čaká, aká fantasmagória ho ešte bude bombardovať. Dynamizujúca konšpiratívnosť Mužov, čo čumia na kozy stroskotáva na spľasnutí priveľkej bubliny rozpačitého absurdného idealizmu.