|
V TICHU |
V TICHU |
„Najneznesiteľnejšie je to ticho. Kedysi som ho mala tak rada.“
Agáta Schindlerová
Režisér a autor scenára filmu V tichu Zdeňek Jiráský, sa inšpiroval zápiskami klaviristky Agáty Schindlerovej a tému holokaustu, ktorá je v našich zemepisných šírkach stále vďačným materiálom, zobrazil v experimentálnom šate s dôrazným akcentom na hudobnú a vizuálnu zložku. Agáta Schindlerová, Karol Elbert, Alica Flachová- Pastorová, Arthur Chitz, Jozef Weis.
Významní umelci, ktorí v minulom storočí reálne žili a tvorbou sa zapísali do kultúrnych dejín Slovenska, no pre svoj židovský pôvod sa stali obeťami fašistických rasových čistiek. Holokaust stínal ľudí bez ohľadu na talent, vek, či postavenie. Niektorí z protagonistov obdobie vyhladzovania prežili a akoby posilnení rokmi bez hudby, vrátili sa k predošlej činnosti. Záver filmu obsahuje dopovedanie príbehov, jednotlivé osobnosti ani napriek hrôzam, ktoré na nich boli páchané, nezanevreli na svet. Režisér využil klasickú metódu: reálnu fotografiu umelca dopĺňa stručný text o tom, ako jeho osud pokračoval a skončil.
|
|
Exteriéry vidieka, prekypujúci buržoázny život, umelecká smotánka, koncertné sály, tančiarne, bezstarostné šťastie a plány do budúcnosti strieda vlhká tma táborov, rozprestierajúca sa modrosivá šeď, chlad a zamrznuté slová, nevyslovené myšlienky a skomolené výkriky. Život onemel, spomienky na predošlú existenciu sú matnými šmuhami, prekryté strachom, zaschnutou krvou a omrzlinami.
Aj keď sa film vyhýba dialógom a fabuluje výhradne prostredníctvom akcie, obrazom, pričom si pomáha komentárom a občasnými titulkami na vysvetlenie historických súvislostí, nepôsobí ako „nemý film“. Od „rozohrania“ skutočnej drámy ho delí nepriamy konflikt, ktorý zostáva v rovine náznakov, pohyblivých fotografií prinášajúcich momenty, akési neurčité záblesky pamäte. Film je skôr básnickým, ako konkrétnym obrazom, pohybuje sa viac v abstraktnej rovine zmyslových vnemov, ako v priamom vyslovení a gradovaní situácií.
Charaktery a motivácie postáv sú len naznačené, protagonisti zostávajú figúrkami, ktoré sú súčasťou štylizovanej hry. Herci sú pešiakmi v premyslenej choreografii, každý obraz je uzavretým „predstavením“. Jednotlivé scény nestoja na hereckých výkonoch (herci nemajú príliš veľký priestor prejaviť sa), Jiráský sa sústredí predovšetkým na komplexný výraz scény, jeho réžia je v istých momentoch takmer divadelná, nemožno však tvrdiť, že jednotlivé výkony sú teatrálne.
|
|
Réžia sa sústredí na mimiku, na detailné zábery, dôležité sú výrazy tváre, z ktorých čerpá širokú škálu emócií a aplikuje ich na diváka. Obrazy sa plynule striedajú, aj keď sa film v rovnakej miere upriamuje na viacerých protagonistov, v deji sa dá dobre orientovať. Striktné vyhýbanie sa dialógom má za príčinu, že jednotlivé scény sú okresaným a skratkovitým popisom udalostí. Jiráský je nútený zjednodušovať, konflikt v scénach je naznačený, no nedochádza k jeho vyhroteniu, divák však presne vie ako situácie dopadnú.
V tichu je silným vizuálno-hudobným zážitkom, ktorý podnecuje zmysli diváka. Prevedenie je na vysokej estetickej úrovni, obrazové kompozície aj vysoká miera štylizácie, sústredené „vyvolávanie“ krásna (bez ohľadu na to, či ide o pasáže civilného života pred uväznením, alebo scény z koncentračného tábora) v istých momentoch balansuje na hrane barokového gýča. Nemožno sa ubrániť tvrdeniu, že príbeh je vrecúškom čaju, ktorý sa už lúhoval vo viacerých šálkach, jeho obsah síce neprekvapí, no spracovanie je inovatívne a odvážne. V tichu je lyrickou piesňou o najhoršom období našich dejín, spracovanou zručne a s citom.
V tichu (Česká republika, Slovenská republika, 2014, 90 min.)
Réžia: Zdeněk Jiráský. Scenár: Zdeněk Jiráský. Hrajú: Judit Bárdos, Ján Čtvrtník, Kristína Svarinská, Ján Gallovič, Laco Hrušovský, Valéria Stašková, Dana Košická
