TAKOVEJ BAREVNEJ VOCAS LETÍCÍ KOMETY |
TAKOVEJ BAREVNEJ VOCAS LETÍCÍ KOMETY |
Filip Topol, jedinečný hudobník, skladateľ, textár a frontman kultovej kapely Psí Vojáci, napriek svojmu nenápadnému zjavu určite nie je osobnosť, ktorú by bolo možné prehliadnuť. Ak sa vám aj dosiaľ podarilo pred jeho legendou utekať, presvedčí vás o tom sám - najlepšie ktorýmkoľvek zo záznamov z vystúpení, ktoré sa dostali do životopisného dokumentu Takovej barevnej vocas komety.
Film prichádza do kín dva roky po tom, ako nonkomformný umelec podľahol svojim zdravotným ťažkostiam a jeho fanúšikov asi nesklame. Jedným dychom však treba dodať, že by si dokument o takom nekonvenčnom človeku predsa len zaslúžil aspoň o máličko nekonvenčnejší filmársky prístup.
Príbeh kapely Psí Vojáci by sa mohol pokojne v encyklopédiách pridávať pod heslo „hudobný underground“. Je to príbeh o talentovaných a rozhľadených chlapcoch, ktorých síce totalita zahnala do ilegality, no tým len, paradoxne, vybičovala ich umeleckého génia, vynaliezavosť aj popularitu. Václav Kučera (ktorý nakrúca dokumentárne filmy a publicistiku s hudobnou tematikou už od začiatku 90.rokov), tento príbeh aj viac-menej encyklopedickým štýlom prerozprával.
Jeho dielu z formálneho hľadiska len ťažko čosi vytknúť. Dej plynie chronologicky, zorientuje sa v ňom aj ten, kto si k filmu sadol ozaj len náhodou. Nechýbajú v ňom tony (viac aj menej unikátnych) archívnych materiálov, ani autentické komentáre Topolových priateľov, spoluhráčov, mileniek aj telocvikára zo základnej školy. Faktografické pasáže pretkávajú desiatky záznamov z Topolových povestne živelných vystúpení, ktoré majú výrazne silnejšiu výpovednú hodnotu (čo je v podstate správne). A na rad sa dostane aj predčítanie zo spevákovho pubertálneho denníka či recitácie – napríklad aj vo francúzštine. Všetko rukou skúseného „remeselníka“ zoradené a zostrihané.
Napriek tomu, že film mieri do kín, je to však v každom ohľade televízny formát. Skrátka, ak nepočítame zľahka netradičný fakt, že sa mená účinkujúcich protagonistov dozviete až zo záverečných titulkov, rozhodne nečakajte žiadny „punk“. Je to dobre? Je to zle? Každopádne je to asi predsa len trochu škoda. Rovnako, ako je veľká škoda, že film nevznikol ešte za spevákovho života. Možno tak by sa doň dostalo viac z jeho osobného kúzla, iskry, energie.
Topol sám v mnohých z použitých rozhovorov ponúka viacero atraktívnych „návnad“, ktorých sa filmár mohol chytiť a uchopiť príbeh osobnejšie a ísť tak pod povrch. Možno z úcty, alebo strachu z prípadnej neobjektívnosti, sa však držal šablóny, ktorú by bolo rovnako dobre možné použiť aj pri nakrúcaní dokumentu o Karlovi Gottovi či Michalovi Davidovi.
Nechápte to zle, Takovej barevnej vocas komety je štandardne kvalitný dokument, ktorý aj bez veľkých výrobných nákladov (sponzorovali ho z veľkej časti Topolovi fanúšikovia cez crowdfunding) má všetko čo má mať. Akurát proste nič viac. Nikoho neurazí, dokonca aj temnú stránku svojho hlavného hrdinu, ktorú on sám nijak nepopieral, film len tak zľahka „lízne“, aby tak urobil ešte viac miesta pre dôstojnú a okázalú pietnu spomienku.
Veľké šťastie tohto filmu ale, samozrejme, spočíva v jeho hlavnom hrdinovi. Tú koncentrovanosť pohľadov na Filipa Topola divoko búšiaceho do klavíra s krvavými hánkami a výrazom tvorivého šialenstva v tvári prosto nemožno neoceniť.
Takovej barevnej vocas letící komety (Česko, 2015, far., 100 min)
Réžia: Václav Kučera. Scenár: Václav Kučera. Kamera: Diviš Marek. Hrajú: Filip Topol, Jáchym Topol, Jan Hazuka, David Skála a ďalší.