VOCES

Na zleniveného diváka pravidelne útočia neflixové bomby. V momentálnom kinovom vzduchoprázdne zabraňujú kvalitatívnemu prepadu priemernej filmovej produkcie. S tým, ako udržiavajú v správnom pomere filmárčinu, miestami nápadité scenáre a neznámych hercov. Divák si pomaly navyká na poznávacie znamenia tejto platformy a hustú fekvenciu nových premiér.

Španielsko chrlí svoje psychotrýzniace skvosty (El hoyo, El practicante, Hogar) v adekvátnej žánrovej kvalite. Tentoraz sa krajina upísala miestne osvedčenej duchárine. Rýdzo hororové Voces / Hlasy zrežíroval Angel Gómez Hernández. Pre príznačne dokonalé kulisy slúži starobylá a schátraná vila, ktorú sa manželský pár Sara (Belén Fabra) a Daniel (Rodolfo Sancho) chystá zrenovovať a ponúknuť ju ďalej na predaj. Samozrejme, že dom ukrýva tajomnú minulosť, ktorá sa v podobe znepokojivých zvukov snaží dostať do duše ich syna Erica (Lucas Blas). Prostredníctvom jeho postavy divák cíti enormné nasadenie duchárskej aktivity, no Ericovým rodičom synov stav príde len ako bežná živná pôda pre psychológa.

V popredí netróni nejaký konkrétny odkaz z minulosti, ktorý treba ozrejmiť. Zainteresovaným postavám ide o zachovanie bežného chodu života a Ericove sluchové halucinácie skôr len narúšajú ich rozbehnutý plán splniť si pracovné povinnosti.

Film veľmi pozvoľna napreduje v budovaní všadeprítomného šepotu i hurhaja, ktorých výsledkom sa stávajú samé tragické udalosti. Neoblomná vôľa zachovať pokoj, i keď sa v budove niečo nevysvetliteľné rozpína stále viac a viac, sa postupne premieňa na zúfalé odpaly nedať si pripustiť možnosti takéhoto nadprirodzena. Na scéne sa popri dosť nezáživne prezentovanej trojčlennej rodine objavuje osviežujúca dvojica pátravého otca - spisovateľa Germána (Ramón Barea) a jeho skeptickej, no obetavej, dcéry Ruth (Ana Fernández). Klišéovito porozkladajú po dome potrebné zariadenia a hon na duchov môže začať.

Tu nastáva zásadný zvrat, kedy v momente napredovania v pátraní sa o slovo prihlási akási mäkká psychologická linka tejto návštevy a racionálny priebeh dostáva duchovnejší rozmer v jemnom načrtávaní Germánovej osobnej tragédie. Pohybujeme sa v ambivalentnom opare nutkavej potreby nájsť odpoveď, no musíme zvážiť nekompromisnú nemožnosť pochopiť niečo, o čom smrteľník obmedzený svojím svetom nemá ani potuchy. Dominantným zosobnením atmosféry je hudobno-zvukovo-ruchová zložka, takmer nepretržite krik, šum, šepot, kakofonické tóny odkazujú na bezvýchodiskové a stále intenzívnejšie sťahovanie slučky a slabnúcu nádej na návrat do normálu.

Na duchárske Voces / Hlasy sa príjemne pozerá. Keď už nejdú pod zub členovia rodiny, pretože tu necítiť dostatočnú vzájomnú empatiu a – povedzme si otvorene – vlažne zahraného duchmi týraného synčeka, uvítame oveľa impulzívnejší a vrúcnejší vzťah medzi Germánom a jeho Ruth. Vila samotná ponúka vďačné zákutia pre kameru, kde sa vo vizuálnych rozporoch stvárni razantná vôľa zrenovovať dom so všetkým náčiním a ochranným igelitom a náhly náznak tušeného príkria, ktorého obeť hoc už veky mŕtva sa stále nevzdáva užiť so svoju zatrpknutú pomstu.

Tento španielsky horor ani tak veľmi neapeluje na tamojšiu klasickú rodinnú súdržnosť, všetko je tak akoby porozhadzované vôkol tajomného domu – ľudia, zvieratá, len tak všetko ledabolé dokáže byť nečakane intenzívne zasiahnuté temnou výhybkou minulosti. Výborná komunikácia elektrospotrebičov a zvestovateľov príchodu nežiadúcej entity dostatočne strašia, pričom sa na našej obrazovke nemihne žiadna príšera, len to hnusobstvo kdesi z dávnej mi minulosti.

Kvôli (ale hlavne vďaka) spomínanému vlažnému herectvu sa môžeme naplno ponoriť do tajomnej stavby kvíliacej, šepotiacej a temne vibrujúcej o blížiacej sa skaze. S konečnou osádkou, rozdelenou na odmietavú a vnímavejšiu časť.

Španielske Voces / Hlasy v nás nezanechajú len to strašidelné besnenie v dome, ale dobre rozdelili ľudskú nedokonalosť na klasicky zmýšľajúcu a idúcu si svoj pozemský sen o vlastnej naplnenosti a na tú, kde tragická skúsenosť z minulosti pokorila všeľudskú nadradenosť a dopriala jej nahliadať na nepochopiteľné javy vnímavejšie. Pri sledovaní zlovestna neskutočne útočia spôsob a prostriedky, akými je človek deptaný. Zahalený dokonalo tajomnou prítomnosťou neďalekého bazéna akoby posledné útočiska, kde všetko nevysvetliteľné nakoniec poskytne milosrdnú útechu konečného riešenia.

Voces (Španielsko, 2020, 97 min.)
Réžia: Ángel Gómez Hernández. Scenár: Santiago Díaz, Ángel Gómez Hernández, Víctor Gado, Juan Moreno. Hrajú: Rodolfo Sancho, Ana Fernández, Ramón Barea, Belén Fabra, Lucas Blas, Nerea Barros ...