HLAS LÁSKY

Aktuálne sa nás snaží oboznámiť s životom Céline Dion činorodá francúzska herečka, speváčka, scenáristka a režisérka Valérie Lemercier. V snímke Hlas lásky hrá hlavnú postavu inšpirovanú menovanou kanadskou speváčkou. Síce z peripetií Aline Dieu okato sršia životné udalosti Dion, predsa je však len voľnou inšpiráciou, čo je aj tak pre diváka nie veľmi zaujímavé, pretože...

Lemercier má 57! No hrá spomínanú Aline vekovo v rozpätí 12 – 30 rokov. Veru, to je to, čo okamžite diváka „chytí za oko“ a celý príbeh sleduje s podvedomím uvažovaním, akými efektami tento film hýri. Hoci sa pred ním rozprestiera chronológia rozrastania jej početnej rodiny, vie, že to posledné, trináste dieťa bude v Hlase lásky filmovým ťahúňom.

Aline sa narodí mame Sylvette (Danielle Fichaud) už v nebezpečne vysokom veku. Sprvu predpokladáme, že za čudný výzor môže jej toporná snaha podobať sa Céline Dion. No v pozadí sa roztancoval kŕdeľ efektových profíkov a vskutku strašidelne nadelil Lemercier predpubertálny vek. Odmysliac si technologické parametre, pred zrakom diváka sa odvíja klasický romantický príbeh kanadskej dievčiny s obrovským speváckym talentom. Silné rodinné zázemie postupne nahrádza stúpajúca kariéra a preplnenú domácnosť striedajú výpravné koncertné scenérie. Do deja neodmysliteľne vstupuje postava Alininho manažéra a budúceho manžela, presne podľa životnej šablóny Céline Dion.

Valérie Lemercier si pozvala na naspievanie Dioniných skladieb vo francúzštine a angličtine francúzsku speváčku Victoriu Petrosillo. Tie interpretuje s o poznanie mäkkším prednesom, no Hlasu lásky vdychujú ten správny drajv. Vďaka bezprostrednosti rýchlejších popových piesní i precítených balád s úderným aranžmá a opulentnými hudobnými prechodmi sa divák dostáva do správnych vibrácií. Film sa šikovne vstrebáva a speváckymi vstupmi zjemňuje neodbytný pocit, akoby produkcia amerického kanálu Hallmark okupovala filmové plátno.

Okrem Victoriinho spevu sa Aline v útlejšom veku prejavuje prostredníctvom Emmy Cerchi, najmä v rovnako muzikálnom prostredí širokej rodiny. Z neho zreteľne dominuje postava matky-ochrankyne a práve v s ňou súvisiacich situáciách cítiť nefalšovanú srdečnosť emócií. No paradoxne práve ony poskytujú divákovi najväčší priestor, aby si uvedomil, ako nebezpečne sa blížia gýču.

Olej do takéhoto gýčoidného ohňa prilieva postava manažéra Guy-Claude Kamara (Sylvain Marcel). A, opäť paradoxne, dostáva film diváka do pomykova, nakoľko práve potenciálna plytkosť romance tu stojí na reálnych citových nastaveniach Céline Dion a jej manžela René Angélila. Jednoliatosť romantickej výstavby dopĺňajú v hudobných pasážach samotné texty piesní, ostatok príbehu vykresľuje tie najčistejšie ľudské úmysly, rodinnú súdržnosť, rozprávkový luxus, emočne ťažko znášanú popularitu a efektne nablýskanú koncertnú atmosféru.

Valérie Lemercier sa na pódiu v role Aline Dieu pohybuje sebaisto a verne interpretuje typickú Célininu gestikuláciu. Scenáristicky sa trocha „potelevíznila“ herečkou Brigitte Buc, na výstavbu ich spoločnej romantickej drámy však zo seba vydala maximum. A herecky ako predstaviteľka ústrednej postavy lieta vyše 2-hodinovým filmom s očividným užívaním si každej scény.

Romanticky ladený divák sa Hlasom lásky vďačne nechá unášať. Hoci ho sklz ku gýču občas poburuje, Lemercier má naporúdzi silnú vyrovnávaciu zbraň v podobe piesní. Takisto neurazia jej drobné komické hlášky. Dramatická úroveň väčšinou pozostáva z osvedčenej schémy rozpoznateľných pilierov žánrovej škatule. Film nemá hlbší psychologický kontext. Každý dramatickejší náčrt situácie totiž autorka necháva len voľne defilovať, hoci ho zaistí potrebným iskrivým vizuálom. Akoby si iba zaškrtávala využitie povinného stavebného materiálu. Remeselne viac atraktívne než uveriteľne prepracované zrkadlenie života popovej divy sa ale vďaka atraktívnemu námetu sleduje ľahko a s patričným zaujatím.

Aline disponuje všetkým, čo napĺňa požiadavky nenáročnej (no skôr televíznej) percepcie. Ľpie sa na bezvýhradnej romantike za každých okolností. Osviežením je však nie až tak bezbreho lepkavé francúzske poňatie žánru a dostatočný priestor pre spievané pasáže. Diváka v kine unaví pridlhá stopáž filmu. Často je totiž nútený prepínať sa z pokojového vnímania romantickej narácie do obdivného módu pri jednotlivých vystúpeniach. Tento fakt sa dosť výrazne odráža v komplexnejšom uchopení témy. Pokiaľ sa publiku dostatočne zapáči téma a vábivá hudobná zložka, vie si navzdory rámcovej žánrovej šablóne vychutnať hrejivú filmovú atmosféru s priehrštím úprimných vyznaní, sprostredkovanú predovšetkým hypnotizujúcim speváckym prevedením a bezprostrednosťou hlavnej postavy Aline Dieu.

Aline: The voice of love (Francúzsko / Kanada, 2020, 128 min.)
Réžia: Valérie Lemercier. Scenár: Brigitte Buc, Valérie Lemercier. Hrajú: Valérie Lemercier, Carole Weyers, Véronique Baylaucq, Sylvain Marcel, Martine Fontaine ...