APOLLO 10 ½: DIEŤA KOZMICKÉHO VEKU

Jeden z kľúčových lídrov amerického nezávislého (indie) filmu nakrútil počas covidovej pandémie osobný projekt, v ktorom si po strednej a vysokej škole zaspomínal aj na časy svojej „základky“ a magického detstva na pozadí astro-mánie, a to v rotoskopickom balení.

Linklater je vo svojich dielach fascinovaný tokom času. Spomeňme experimentálne, časozberné Chlapčenstvo (2014) vznikajúce dlhých 12 rokov či slávnu (triezvo) romantickú trilógiu – Pred úsvitom (1995), Pred súmrakom (2004), Pred polnocou (2013) – odohrávajúcu sa a zároveň i nakrúcanú stále po 9 rokoch. Rovnako ako plynutie času ho však interesuje krátky časový okamih tu a teraz. Aktuálne pocity a atmosféra doby. Stredoškolské mikro zážitky jedného dňa a noci zo 70tych rokov zachytil v Omámených a zmätených (1993) a ich nepriame, duchovné pokračovanie nakrútil v 80tkovom Everybody Wants Some!! z prostredia výšky (2016). Teraz prišlo na rad nostalgické detstvo a roky 60te.

V ostatnej dobe badať trend, že etablovaní tvorcovia radi autobiograficky spomínajú na svoje detské roky a dospievanie: Alfonso Cuarón (Roma), Paolo Sorrentino (Božia ruka) či nedávno Kennet Branagh (Belfast) a Paul Thomas Anderson (Licorice Pizza). Obdobne tak teraz (znova) urobil 61-ročný houstonský rodák, ktorý neskrýva fakt, že jeho scenár je primárne založený na období, kedy mal 9 rokov.

„Pankáčsky“ režisér, ktorý forme niekedy dôležitosť neprikladal, si ostatné roky obľúbil rotoskopiu, ktorá spočíva v tom, že sa filmový materiál najskôr nakrúti ako hraný a následne sa animačne „prekreslí“. Touto technikou už vznikli dva jeho tituly: kultový Bdelý život / Waking Life (2001) a výborná adaptácia Philipa K. Dicka – Temný obraz / A Scanner Darkly (2006).

Jar 1969, predmestie Houstonu, čo by človek kameňom dohodil do NASA. Tu začína príbeh 10-ročného Stana, ktorého si podľa celkom náhodných kritérií vybrali ako vhodného kandidáta na let na Mesiac. Totižto, v NASA omylom postavili menší lunárny modul a potrebujú túto verziu otestovať na detskom kozmonautovi. Pred slávnym pristátím Apolla 11 na Mesiaci tak začína tajná misia Apollo 10 ½! A príbehová štruktúra prekvapivo pozostáva z dvoch línií.

Prvou je nostalgické ohliadnutie, ktoré je sprevádzané konštantným (!) voice-overom s príjemne entuziastickým a hrejivým hlasom Jacka Blacka. Vieme, že režisér vie rozprávať aj bez „pomocného“ sprievodného komentára, ale v tomto prípade sa toho rozhodol zachytiť naozaj veľa (popri pocitoch aj hŕbu faktov), a to za takmer celú dekádu.

A že ide o riadne hutné spomínanie! Začína v 1962, kedy John F. Kennedy predniesol slávnu reč „We choose to go to the Moon“ a pokračuje až ku koncu dekády. Stan s jemným cynizmom rozpráva o svojich rodičoch, súrodencoch, diametrálne odlišných babičkách, susedoch a časoch školských hier i trestov. Detailne dokonca spomína na sériu všetkých doma servírovaných jedál. Neobchádza nástup tlačidlových telefónov, rádia do ruky, zbieranie baseballových kartičiek či televíznu mániu.

Boli tu tiež stavania bunkrov na záhrade, stolové hry i klasické pouličné zábavky, návštevy pinballových herní aj prvé kiná. A tiež slávna fotka Zeme z vesmíru aj s kúskom mesačného povrchu (tzv. Earthrise), ktorá vznikla presne na Vianoce 1968 počas misie Apolla 8. Áno, všetko je to podrobné a precízne, priam hodné dokudrámy.

Linklater nezabúda ani na svoje prvé filmové zážitky. Okrem prezívaného kina v podobe muzikálu Za zvukov hudby / The Sound of Music (1965), je skrz detského hrdinu fascinovaný Kubrickovou vizionárskou peckou 2001: Vesmírna odysea / 2001: A Space Odyssey (1968). Prím však hrá televízia so svojím seriálovým boomom (spomeňme aspoň Dark Shadows, 1966). Okrem filmových odkazov (napríklad aj vydarené sci-fi Destination Moon, 1950) je tu dostatok aj tých hudobných a mihnú sa tu napr. The Archies, Beatlesáci, Janis Joplin či Johnny Cash.

Scenár tak zachytáva komplexnú atmosféru končiacich 60tych, pričom tradičné témy tejto doby – éru hippies a vojnu vo Vietname – ruka v ruke s detskou optikou marginalizuje v prospech šialenstva ohľadom vesmírneho programu.

Druhú, o čosi kratšiu a „príbehovejšiu“ časť snímky tvorí samotný (dvoj)let. Prelínanie sa oboch kozmických ciest je hrejivým vyjadrením toho, že sen môže byť realitou (prinajmenšom tak vierohodne vyzerať). Že sa oplatí snívať a najmä spomínať. Lebo keď spomíname, akoby sme znova prežívali. A možno o to silnejšie, možno aj s pridanou fantáziou, ktorá tak neodškriepiteľne patrí k detstvu.

Apollo 10½: Dieťa kozmického veku spája kľúčové linklaterovské esencie: náladu doby, nostalgiu a uveriteľne prerozprávané spomienky jeho chlapčenským alter-egom, pričom bonusom je podmanivá rotoskopická animácia, ktorá podčiarkuje detskú fantáziu a zanecháva punc originality. Linklater nás po strednej a vysokej škole vzal aj do dekády svojho (astro)detstva a my sme s jeho animovaným retrom spokojní.

Apollo 10½: A Space Age Childhood (USA, 2022, 97 min.)
Réžia: Richard Linklater. Scenár: Richard Linklater. Kamera: Shane F. Kelly. Hrajú: Zachary Levi, Jack Black, Glen Powell, Josh Wiggins, UYS, Lee Eddy, Samuel Davis a ďalší.