REDAKCIA

„Na fakty všetci kašlú. Pokiaľ čitateľa zasiahneme emocionálne, nikto si nič neoveruje.“

Redakcia je miestom, kde sa neraz odohrávajú či mediálne spracovávajú pozoruhodné príbehy a niet divu, že filmy z tohto prostredia priťahujú záujem divákov i samotných tvorcov. Koprodukčná ukrajinská snímka Redakcia, ktorá práve vstupuje do slovenských kín, prináša výpoveď o súčasnej spoločenskej situácii často práve v prepojení s mediálnym spravodajstvom, osobitne fotoreportérstvom, pričom deje sa tak už od úvodnej zápletky, až po jednu nenápadnú (satirickým presahom však výraznú) repliku v záverečnom epilógu.

Hlavný hrdina Jura (Dmytro Bahnenko), pracovník biologického múzea, sa podieľa na výskume vzácnych svišťov. Pri práci v teréne nečakane odhalí a fotograficky zachytí vinníkov ničivého požiaru v lese. Táto zápletka sa odohráva v južnej časti Ukrajiny, pol roka pred vypuknutím aktuálneho vojnového konfliktu. Zároveň sa blížia voľby miestneho starostu, čo v regionálnych novinách prehĺbi totálny nezáujem o článok s odhalením skutočností o delikventnom požiare. Nielen redakcia odmieta publikovať vzácne investigatívne fotografie, problém zostáva ľahostajný i príslušnému múzeu...

Ak sa obhliadneme po starších filmoch z novinárskeho prostredia, pred polstoročím priniesla francúzska dráma Jeana-Pierra Mockyho Rubáš nemá žiadne kapsy (1974) postavu priebojného novinára, ktorý odhaľuje zákulisie korupčných afér a umlčaných kriminálnych činov, zatiaľ čo ľud netrpezlivo čaká na zverejnenie pravdy. Aktuálna Redakcia (2024) Romana Bondarčuka nám realisticky predstavuje súčasnú postfaktickú dobu, v ktorej naopak hromada obyvateľstva zahltená dennodenným množstvom informácií, dezinformácií a lživých správ stráca záujem o poznanie skutočnej pravdy.

Meno ukrajinského režiséra Romana Bondarčuka zatiaľ u nás nepatrí medzi výrazne známe, avšak popri viacerých dokumentoch má na konte v tejto chvíli aj dva pozoruhodné celovečerné hrané filmy. Vo svojom hranom debute Vulkán (2018) rozohral mysteriózny námet o mladom mužovi, ktorý sa jedného dňa nevysvetliteľne stratí a nedobrovoľne odtrhnutý od svojich blízkych sa ocitá vo veľmi zvláštnom absurdnom svete uprostred juhoukrajinských stepí. V Redakcii na svoj debut Bondarčuk nadväzuje nielen jedným z vedľajších motívov podobne záhadnej straty Jurovho kamaráta, ale tiež osobitým autorským rukopisom, v ktorom sa spájajú kafkovská absurdita s mystickým nádychom a trpkým humorom.

Pôsobivú mystiku vybraných scén v Redakcii (podobne ako vo Vulkáne) posilňuje kamera Vadyma Ilkova, ktorá v exteriéroch ponúka často uhrančivé dlhé zábery. Obrazy pustých lúk, slnečnicového poľa alebo jazdy prašnou scénou prinášajú v spojení so zvolenou hudbou priam hypnotickú atmosféru. Niekoľko pasáží (za všetky spomeňme úvodnú sekvenciu vrcholiacu šialeným davovým útekom lesných zvierat) navodzuje svojou atmosférou dojem blížiacej sa apokalypsy.

Vývoj deja evokuje kafkovsky absurdný svet so sériou pocitovo bezvýchodiskových situácií, aké čakajú na hlavného hrdinu, v jednej chvíli i krivo obvineného. Absurdný nádych filmu súčasne posúva Bondarčuk do humoru pri jemnom glosovaní viacerých Jurových spoločníkov i do viacerých bizarných nápadov s presahom, napr. v podobe bežiacej TV relácie o kryptomene alebo „tanečnej“ kampane s volebným kandidátom.

Zvolený štýl filmu ponúka viaceré osobité kontrasty; scény z pustej prírody sa tu dopĺňajú s prostredím plným moderných technológií a sociálnych sietí. Istú absurditu už na začiatku predznamenáva neobyčajne veľký svišť, ktorý je (zámerne) viditeľne naprogramovaný a umelo vložený do inak realistických záberov z prírody. Keďže tento opakovane využívaný humorný prvok až nápadne pripomína praktiky vizuálnych fake news, môžeme hovoriť o nápade s originálnym prepojením formy a jednej z tém v obsahu.

Záver filmu však mierne naráža na absenciu silnejšej scény, miesto toho pred epilógom dochádza na bizarný mindfuck v sprievode svojrázneho odkazu na príbeh čajky Jonathana Livingstona. Herecké výkony hodnotíme ako uveriteľné a ústredný hrdina Juro si dokáže získať divákove sympatie, hoci žiaden nezabudnuteľný výkon v hlavnej úlohe sa nekoná a z pohľadu diváckeho zážitku by filmu prospela väčšia charizma ústredného herca. Čiastočný mínus Redakcie vnímame i v kvante motívov a čiastkových zápletiek, s ktorými film nie vždy úplne drží pohromade a niektoré motívy sa nedočkajú výraznejšieho vyústenia.

Na druhej strane sa Bondarčukovi podarilo s často ironickým obohatením obsiahnuť pohľad či minimálne drobné narážky na viaceré výrazne súčasné témy (kryptomena, sociálne siete a blogy, účelová výroba fake news, rodová korektnosť v jazyku a ďalšie). Vyzdvihnúť možno aj fakt, že film reflektujúci aktuálnu situáciu na Ukrajine sa osobitým spôsobom dokázal zaobísť bez jedinej vojnovej scény.

Prístup, ktorý zvolil Roman Bondarčuk, zostáva popri podnetnom presahu inteligentný, hravý i originálny a jeho Redakcia si zachováva tiež dobre nasadené tempo s dostatočnou pútavosťou po väčšinu stopáže.

Редакція/Redakcija (Ukrajina / Nemecko / Slovensko / Česko, 2024, 127 min.)
Réžia: Roman Bondarčuk. Scenár: Roman Bondarčuk, Darja Averčenko, Alla Ťuťunnyk. Kamera: Vadym Ilkov. Hudba: Anton Bajbakov. Hrajú: Dmytro Bahnenko, Zhanna Ozirna, Rimma Zjubina, Vasilij Kucharskij, Serhij Stepanskyj a ďalší.