DUNA: PROROCTVO |
DUNA: PROROCTVO |
HBO sa naozaj snaží replikovať úspech prvých sérií Game of Thrones, ale úplne sa mu to nedarí. House of Dragon sa zatiaľ nerysuje až tak dobre, ale seriál má aspoň čísla. Zároveň je v príprave aj niekoľko ďalších využití značky. Ale čo pomedzi ne? Skúša to aj s inými značkami, ktoré sa snaží navliecť na tento koncept. Aktuálne napríklad aj Dunu, kde navyše môže ťažiť z masívnej popularity dvojice filmov Denisa Villeneuvea. Dune: Prophecy je však seriál, ktorý je s týmito filmami prepojený len letmo.
Dej sa odohráva 10000 rokov pred nimi, do narodenia Paula Atreida tak zostáva ešte kopa času, sesterstvo Bene Gesserit však pomaly rozbieha svoj plán na vytvorenie mesiáša, ktorý povedie ľudstvo k prosperite. Minimálne teda k takej, akú si predstavujú jeho členky. Dej je inšpirovaný knižnou sériou Školy Duny, za ktorou už nestál spisovateľ Frank Herbert, ale jeho syn Brian Herbert a spolu s ním Kevin J. Anderson. Fanúšikovia tieto romány nemajú práve radi, ale aspoň výrazným spôsobom rozširujú univerzum Duny a vysvetľujú pôvod mnohých jeho výrazných prvkov – sesterstva, sporov, rodov a podobne.
Rovnako je na tom aj seriál. Začína rýchlym prierezom udalostí, ktoré viedli k aktuálnemu status quo. Butleriánsky džihád vidíme v krátkom flashbacku a dozvedáme sa, ako sú na tom jednotlivé rody. A hneď v úvode seriálu zisťujeme, že sa toho v univerze Duny za 10000 rokov zjavne stalo pozoruhodne málo. Celú tu dobu je cisárom Corrino. Celú tu dobu sa tu hrá o ovládnutie piesočnej planéty Arrakis, ktorá jediná je zdrojom korenia umožňujúceho medzihviezdne cestovanie. No a celú tu dobu tu prebieha spor dvoch veľkých rodov – Atreidov a Harkonnenovcov.
A to je jedným z problémov tohto seriálu. Vlastne totiž nedostanete nič nové. Dostanete presne to isté, čo ste už raz videli, akurát v horšom audiovizuálnom spracovaní. Vďaka intrigám z každej strany je to však teraz menej akčné a rozťahané cez 6 epizód, kde sa vám postupne odprezentujú jednotlivé figúrky na šachovnici, ale v priebehu tých šiestich epizód sa táto partia nedohrá. Vlastne sa len rozostavajú na svoje pozície a uvidíme, ako sa budú hýbať v druhej sérii.
Množstvo času sa tu naťahuje obligátnymi flashbackmi do histórie ústrednej dvojice postáv a vlastne Sesterstva ako takého. To ale samotný dej nikam neposúva a dokonca to vo väčšine prípadov nie je ani dostatočne dôležité na to, aby to postavám dávalo väčšiu hĺbku a rozvíjalo ich motivácie. A ako tak sledujete už niekoľkú epizódu, začínate si uvedomovať, že nielenže nedostávate nič nové, ale seriál ani neprináša novú perspektívu na to, čo už poznáte.
Koniec koncov na to scenáristi asi aj úplne rezignovali a celé to vystavali prakticky na spletitej sieti intríg, ktoré hýbu dejom. Nie je tu priamo protagonista, nie je tu ani jasný antagonista. Každá strana má vlastnú agendu a nie je tu asi nikto , na koho stranu by sa divák mohol postaviť. Čo nie je samo o sebe chyba, fungovalo na tom viacero úspešných seriálov, ale tu ani tie intrigy nie sú až také zaujímavé, aby ste sa v nich nechali pohltiť a s napätím sledovali, komu jeho plány nakoniec vyjdú.
Novou neznámou v rámci deja je Desmond Hart, úplne nová postava v podaní Travisa Fimmela. Predvedie sa čarom ako Duncan Idaho z filmovej série, ale veľmi skoro sa ukazuje, že je v ňom niečo viac. A práve on je v centre najvýraznejšieho tajomstva prvej série seriálovej Duny. Tak trochu tušíte, čo sa s ním vlastne deje, keď vám seriál začne dávať náznaky, ale začne vám to byť trochu ukradnuté. Jednak vás nebaví samotný seriál, ktorý často pôsobí ako prázdna, zbytočne nafukovaná vata. Taktiež ale nepomáha poloha, do ktorej Fimmel umiestnil Hartovu postavu. Začnete v ňom vidieť amalgamáciu niektorých jeho predchádzajúcich úloh. Trochu ako Johnny Depp, keď zabudol hrať všetko ostatné okrem pirátov.
V rámci obsadenia sú tu postavy a herci, ktorí vynikajú, ale aj takí, ktorí ťahajú za kratší koniec povrazu. Napríklad Mark Strong je vynikajúci herec, ale tu celú dobu pôsobí stratene, neangažovane. A to sa prenesie aj na jeho postavu cisára Corrina. Zato sestry Valya a Tula, ktoré vedú Sesterstvo, si pre seba dokážu ukradnúť scény. Prvú stvárnila Emily Watson, druhú Olivia Williams. Je medzi nimi zaujímavé dynamika a aj keď majú zdanlivo rovnaký cieľ, ich spôsoby sa rozchádzajú. Okrem toho je ale seriál vystavaný z menej známych tvárí, čo mu ale prospieva.
Ťažko sledovať takýto seriál a neporovnávať ho s výpravou Villeneuvovej Duny. Veď sa predsa odohrávajú v rovnakom svete. Ale seriál ani zďaleka nevyzerá tak dobre. A ani tak dobre neznie. Sústredí sa na menšie scény, intímnejšie zábery, jednoduchšie lokality. Napríklad Arrakis tu takmer neuvidíte. Tomu zodpovedá aj hudba Volkera Bertelmanna. Kým vo filmoch nám Zimmer servíroval epické melódie, tu si neraz ani neuvedomíte, že epizódy aj mali vôbec nejaký hudobný sprievod.
Rozumiem, že seriálové efekty nie sú rovnako veľkolepé ako filmové, ale tu akoby aj absentovala snaha sa filmom priblížiť. Je to ako nejaká Syfy adaptácia. Už som to písal pri recenzii prvej epizódy, ale celé mi to pripomína seriál Krypton v porovnaní s Man of Steel. Rovnako prequel, rovnako bez prekvapení, rovnako bez ambícií a rovnako prázdny.
Duna je neuveriteľne náročný materiál, na ktorom sa popálilo už mnoho skúsených tvorcov – Lynch, Jodorowski, Ridley Scott. Teraz sa do zástupu pridáva aj showrunnerka Alison Schapker. Tá v minulosti zvládla Alias či Fringe, ale Duna bola možno trochu veľké sústo. Po prvej sérii, aj keď skončila s poriadnym háčikom na diváka, necítim túžbu vôbec sledovať druhú.
Je to prázdne, nič poriadne sa tu neudeje a ani nerozbehne, šermuje sa tu s pojmami a schopnosťami (mihnú sa tu Facedancers), ale všetko to pôsobí len ako barličky v zásade simplexného príbehu, ktorý len opakuje to, čo sme už videli či čítali. A, bohužiaľ, v lepšej podobe.
Hrajú: Emily Watson, Olivia Williams, Travis Fimmel, Jodhi May, Mark Strong, Sarah-Sofie Boussnina, Josh Heuston, Chloe Lea, Jade Anouka, Faoileann Cunningham, Edward Davis, Aoife Hinds, Chris Mason, Shalom Brune-Franklin, Camilla Beeput, Jihae, Tabu, Charithra Chandran, Jessica Barden, Emma Canning a Yerin Ha.