6.0

Filmová recenzia

Adaptácie kníh Nicholasa Sparksa si už koledujú o samostatný filmový žáner. Osem sfilmovaných diel nemá na konte každý úspešný spisovateľ a tento majster romantickej fikcie sa postaral minimálne o dva pamätné kúsky – Správu vo fľaši (jeho prvá kniha putujúca na plátno) i The Notebook (najlepšia a v našich kinách trestuhodne absentujúca). Pri každej ďalšej sa teším na to, že k nim pribudne tretí pamätný kúsok – a produkcia neutícha; Milý John, Posledná pieseň, Šťastlivec a Bezpečný prístav.

Do mestečka Southport sa nasťahuje nesmelá Katie s nevysvetlenou minulosťou. Južanské prostredie jej má pomôcť vrátiť sa do aktívneho života, ale jej snahy o kontakt sú spočiatku minimálne. Susedka Jo sa postupne stane jej dobrou známou a aj Alex so svojimi deťmi vyzerá na dobrú partiu. Lenže časy minulé majú tendenciu vrátiť sa v najnevhodnejšej chvíli a Katie sa musí opäť raz vyrovnať so svojím osudom, hoci na inom mieste.

Nicholas Sparks ide v posledných rokoch vo svojich knihách absolútne na istotu, preto sa nemožno čudovať, že rovnako postupujú aj hollywoodskí producenti, keď sa ho snažia prepísať do filmovej verzie. Najať toho istého režiséra na druhú fušku, a špeciálne Lasseho Hallstroma, ktorý solídne do kín napasoval Milého Johna a má za sebou dobré drámy, je v tomto smere pekná ukážka postupu štúdia. Pár zahraničných kritík sa vás môže snažiť presvedčiť, že Sparks a Hallstrom presedlali na iný žáner a nebodaj sa nám urodil dramatický triler, no niekoľko napínavejších scén (jedna už počas úvodných titulkov) ešte neurobí z novinky niečo nevídané.

Žiadny triler sa nekoná, hoci niekoľko scén patrí do kategórie napínavejších aj na pomery Sparksa. Celé dianie vychádza z premisy, že mladá Katie uteká pred bývalým partnerom psychopatom, ktorý ju naháňa a je zrejme, že hoci zmení pôsobisko, určite sa objaví. Naštavaní chlapi z minulosti nie sú ani v Sparksových románoch ničím novým, akurát tento má väčší priestor ako napríklad vo vlaňajšom Štastlivcovi a pôsobí hrozivejšie – nestačí ho iba ovaliť pivovou flašou a dúfať, že je po ňom.

Všetky archetypy sú na svojich miestach: hrdinka má traumu, je nesmelá, jej novým objektom záujmu je vdovec s dvomi deťmi. Ideál! A vôbec nevadí, že ho stvárňuje búchač z Transformerov, agent Josha Duhamela sa ho fakt snaží pretlačiť do rolí ženám príjemným (ako aj Život je taký) a on zvláda part obstojne. Ich romanca sa bude rodiť pomaly, pri 115 minútach má dostatočné množstvo priestoru na scény v daždi, romantické výlety (aj na loďke!), kde nechýba dobrá hudba v pozadí. Krásne južanské prostredie je milý bonus.

Oproti vlaňajšiemu Šťastlivcovi však vidno drobné zlepšenie hodné výslednej šestky. Dlhšia stopáž je skutočne lepšie využitá nielen na budovanie romance, ale aj na napínavejšie prvky a hoci film samotný by ako triler neobstál, tu a tam sa do Sparksovej romantiky celkom hodí. Vlani sme si užili vojnovú akciu v úvode, teraz útek hrdinky – je to solídna variácia. A Lasse Hallstrom je skutočne lepší režisér, Šťastlivec sa odohrával presne podľa očakávaní s nudnou réžiou a tu vyskočí aspoň občas malý zvrat.

Ale na tretí výborný kúsok do Sparksovej zbierky to stále nestačí.

Safe Haven (USA, 2013, 115 min.)
Réžia: Lasse Hallström. Námet: Nicholas Sparks – román. Scenár: Leslie Bohem, Dana Stevens. Kamera: Terry Stacey. Strih: Andrew Mondshein. Hudba: Deborah Lurie. Hrajú: Julianne Hough, Josh Duhamel, Cobie Smulders, Irene Ziegler, Jon Kohler, David Lyons, Noah Lomax, Cullen Moss