6.0

Filmová recenzia

Rok 1916. Peter Lake rabuje byty. Kedysi bol v partii Pearlyho Soamsa, dnes má sólo kariéru a snaží sa nahrabať dostatočné množstvo vecí, aby odišiel z New Yorku, kde mu ide banda tvrdo po krku a cíti, že ďalšiemu stretu sa treba vyhnúť. Z posledného vyšiel naživo vďaka bielemu koňovi, ktorý sa znenazdajky objavil v prístave. No pri poslednom záťahu sa zastaví pred domom, kde žije Beverly, červenovláska trpiaca suchotami. Lenže Pearly zrazu ide po krku aj jej a treba začať robiť zázraky. Je to otázka času a do konca filmu sa musíme ešte preniesť do súčasnosti a zistiť, ako je možné, že Peter Lake nestarne, čo tu robí a prečo sa Pearly presunul v čase tiež.

Zimný príbeh je rozprávka pre dospelých. Je ňou viac ako romantický film, ktorý má zhodou okolností premiéru práve okolo Valentína. Čím menej viete, tým skôr si ho užijete alebo sa minimálne necháte unášať dejom, čakate na zázraky a hľadáte spojitosti. Nepotrebujete vedieť viac ako je v traileri, inak riskujete, že môžete byť sklamaní skôr ako prídu zásadné dejové zlomy. Vedieť menej sa oplatí.

Bez znalosti možno posúdiť, že Zimný príbeh má niekoľko momentov, ktoré čakáte, lebo ste ich videli a cesta k nim zaberá relatívne veľa času. Tempo filmu je občas pomalé, ale prídu aj chvíle, kedy začne sekať mnoho indícií a vtedy ich nemusíte stíhať vstrebávať. Je to čiastočne hra s divákom, snaha udržať vašu pozornosť je vysoká, no občas vypadne.

Pomalšie scény sú vyplnené dlhými, priam až lyrickými monológmi, prípadne dialógmi, kedy sa veľa nedeje. Jedna alebo dve postavy filozofujú nad životom, hovoria o ňom nad šálkou čaju alebo chcú získať povolenie na zásadný dejový posun. Tých scén nie je málo a s pribúdajúcou stopážou si ich niektorí diváci prestanú všímať alebo začnú v nich vyvolávať humorné pocity.

Ako správna rozprávka totiž Zimný príbeh strieda nálady. Na jednej strane je stále dobrodružný, často relatívne smutný (rysujúca sa romanca bude mať asi obmedzenú trvanlivosť), ale niektoré momenty rýchlo zaklincuje ironickými momentmi. Cynickí diváci vo vedľajšom rade neudržia v sebe smiech, ostatní budú sledovať s otvorenými ústami ďalej a postupne im začnú dochádzať spojitosti. Fakt je, že úsmev vyvolajú niektoré časti filmu súvisiace so zázrakmi a mytológiou.

Osobne som sa pristihol, že práve tento scenár (oscarový Akiva Goldsman adaptoval hutnú knihu) mi imponuje kombináciou postáv, deja a fantastického pozadia. Sám som si vravel, prečo niekto nenakrútil niečo neakčné a stále dostatočne zaujímavé v tomto podaní. Goldsman nemá režisérsky debut ľahký, svojím rozprávkovým prístupom chce prepáčiť niektoré chyby, striedavo rýchly alebo ležérny strih a má svoju víziu i pútavé snímanie New Yorku či ďalších lokalít. Áno, miestami pôsobí magicky.

Hoci dlhý čas (tri štvrtiny filmu) neviete, kam to celé smeruje, v poslednej sa začnú udalosti 100 rokov spájať a začnú dávať zmysel. Niektoré postavy sú síce už príliš staré (jedna by mohla mať tak 105 a stále je činná v zamestnaní), pár dialógov možno silených, paradoxne by ste ešte v súčasnosti chceli ostať dlhšie a o postavách vedieť viac. Je to výborný výsledok hereckého obsadenia, kedy ani Colin Farrell nie je otravný, ako ste sa báli z ukážky a Jessica Brown Findlay je mimoriadne charizmatická mladá žena na zamilovanie. William Hurt hrá správneho mentora, Russell Crowe dobrého záporáka.

Filmy ako Zimný príbeh sa nenakrúcajú. S dávkou rozprávkového a možno až naivného citu. S pomalším tempom, dlhými dialógmi, krásnou kamerou a starostlivo vybranou hudbou (Hans Zimmer je fakt chameleón). Cynici sa budú uchechtávať, my ostatní budeme čakať, čo sa stane, pátrať po postavách, vedieť o nich viac a užívať si tento príbeh. Hodnotenia budú tentokrát veľmi pestré, ale keďže Akiva Goldsman splnil vnútorný rozprávkový sen, ostanem očarený a skôr štedrý.

Winter's Tale (USA, 2014, 118 min.)
Réžia: Akiva Goldsman. Scenár: Akiva Goldsman. Hrajú: Colin Farrell, Jessica Brown Findlay, Russell Crowe