MOBIL

Scenár ku kvázitechnothrilleru Mobil (originálne Cellular) koloval v Hollywoode pekných pár rôčkov. Prvýkrát sa oň začal zaujímať Roland Emmerich ešte okolo roku 2000, ale napokon sa pre jeho realizáciu nerozhodol. Ale v pazúroch Deana Devlina ešte ostal visieť dlho... Lenže hoci sa mobilné telefóny vyvíjali bleskovým tempom a boli čoraz obľúbenejším artiklom, rovnomenný film sa v tom čase natočiť nepodarilo. Naopak, určitým krokom späť v technologickom priemysle, ale zároveň krokom vpred vo filmovom, sa stalo nakrútenie Telefónnej búdky, ktoré nepriamo odkazovalo na scenár Cellularu. Napokon ho zasadilo do iného prostredia a Joel Schumacher s Colinom Farrelom natočili za necelé dva týždne jeden z najzaujímavejších flákov minulého roka. Lenže scenáristovi Larrymu Cohenovi (ktorý nie je prekvapivo 25-ročný mladík ako Ryan vo filme, ale 66-ročný bard) vŕtal pôvodný Cellular v hlave natoľko, že sa napokon k jeho realizácii za menší budget pristúpilo.

S odstupom niekoľkých rokov by sa patrilo poznať pôvodný filmový scenár L. Cohena. Bolo by zaujímavé sledovať idey mobilnej komunikácie koncom 90. rokov a ich snahu pretavenia do podoby celovečerného filmu. Zároveň by však bolo dobré zistiť, s akou pôvodnou filmovou látkou prišiel Larry Cohen a čo chcel Devlin s Emmerichom pôvodne natočiť... Pretože mám silný pocit, že sa Cohen pri Telefónnej búdke značne vyčerpal a základný príbeh Mobilu (nie kompletný scenár) napísal asi za jedno popoludnie a presne takým smerom sa aj film uberá.

Zatiaľ čo Telefónna búdka ťažila z dávky non-stop napätia a maximálnej súdržnosti celých 80 minút robiac česť thrillerovému žánru, Mobil sa snaží zaujať rôznymi dejovými prvkami. Celý motív je klasicky zahmlievaný a divák sa pýta sám seba (prípadne okolosediacich), že kvôli komu alebo čomu sa vlastne stala Jessica náhodou nepohodlnou. Scenár a dej filmu vsádza pre zmenu na iný motív - akčné dobrodružstvo s určitou dávkou napätia pripomínajúce miestami až počítačovú hru zloženú z niekoľkých misií. Po intre nasleduje miniquest zapojenia telefónu a vytočenie čísla a potom už len behanie Ryana po meste a úporné hľadanie Jessicy znepríjemňované prekážkami typu vypadávanie signálu, vybíjajúca sa batéria a hlavne časové ultimátum, po ktorom už o Jessicu nikto nebude mať záujem a dostane guľku do hlavy a film zakončia skôr červené titulky na čiernom pozadí.

Rafinovanosť a kusy napätia, ktoré ste mohli krájať pri Telefónnej búdke sú preč. Tvorcovia sa rozhodli vymeniť výhybku a vypustili vlak s Mobilom po koľaji akčného dobrodružstva namiesto napínavého thrilleru, žánrom, ktorým sa film štandardne prezentuje. Film síce nie je nepozerateľný, ale pocit premárnenej šance na ďalšiu Telefónnu búdku vás zamrzí. A to už nespomínam štýl filmu, ktorý si zobral do portfólia David Ellis. Ak vám toto meno nič nehovorí, spomeňte si na apríl 2003, keď vyšiel z ruky tohto "majstra" thrillerov pre mladých Nezvratný osud 2, ktorý sa rovnako tváril ako thriller, ale nakoniec postavil žáner naruby a z látky si urobil dobrú psinu. Podobne sa zachoval Ellis aj tentokrát a z jeho akože vážneho filmu viac srší obyčajná akcia, ktorá neberie sama seba vážne, hoci ide o život minimálne jednej rodine. Z filmu, ktorý mohol byť zaujímavým napínavým thrillerom, sa stala akčná snímka s ostrovtipom a premárnenou príležitosťou v žánri. Pretože Ellis režíruje veľmi podobne ako minule. Lenže zatiaľ čo tínendžerská vyvražďovačka si už nepriamo pýtala zástupcu, ktorý by nebol priamo paródiou, ale zároveň nepôsobil smrteľne vážne, subžáner telekomunikačného thrilleru by ocenil najprv pár vážnych filmov, najmä keď majú naň dobré predpoklady.