KULT: VOTRELEC

KULT: VOTRELEC

článok



Je otázne, ako mohol Ridley Scott stvoriť taký kult, keď vo chvíli, keď za ním počas natáčania prišiel John Hurt (na poslednú chvíľu nahradil cukrovkára Johna Fincha) a zdôveril sa mu, že nemá rád sci-fi, ho upokojil skonštatovaním, že ani on. Ešte ťažšie povedať, ako o pár rokov neskôr mohol stvoriť ďalší míľnik tohto žánru, Blade Runnera. Jeho kult má dnes nasledovníkov kade-tade. Kým niektorí sa k nemu hlásia a miestami ho aj takpovediac dobrosrdečne parodujú (kingovčina Pavučina snov), iní si vystačia s B- zlátaninou (Vnútorný nepriateľ s Kyleom MacLachlanom, talianska zlátanina Alien 2 - Sulla Terra -  1980). Najbližšie je  k ságe štúdiovo spriaznený Predátor 1-2. Vo finále dvojky medzi lebkami  uvidíme aj votrelčiu. V tej chvíli padli tabu, Fox predal práva kade-tade a výsledkom sú seriáli, knihy, komiksy a počítačové hry, prevažne crossovery predátorov a votrelcov. Ak ste fanúšik ságy na nete o nej nájdete aj to, na čo ste sa nepýtali. Zistíte, že sa jedná o svet s vlastnou mytológiou (aj keď väčšinou vládne časová ne-harmónia medzi filmovým "vesmírom" a tým z komiksov a počítačových hier a nedá sa hovoriť o takom premyslenom svete, ako majú Hviezdne vojny). Lode, koráby a futuristické  zbrane majú základ v realite (niektoré až v 2. sv. vojne) a mnohí weboví experti sa tomu venujú s až odzbrojujúcou serióznosťou, pričom k téme sa vyjadrujú aj zoológovia, sexuológovia, urológovia a psychiatri.

John Carpenter natočil v 70. rokoch  sci-fi  Dark Star, kde hral vedľajšiu rolu astronauta Pinbacka ani nie 30. ročný Dan O´Bannon, ktorý aj (s Carpenterom) napísal scenár. Ten strávil následne pol roka v Európe, kde chcel s Alexandrom Jadorowským natáčať Dunu. Skončili však ešte predtým, ako začali. Spomínam to preto, že scenárista sa tu spoznal s istým pánom H. R. Gigerom, čo je pre nás dosť zásadné info. Nepretieklo veľa vody a s Ronaldom Shusettom vytvoril  námet/poviedku na sci-fi horor Star Beast. Ťažko povedať, či vykradli  It! The Terror From Beyond Space (1958), nedokončený scenár Memory,  Dark Star alebo vlastné hlavy, ale ak chcel O´Bannon docieliť, aby bol  jeho príbeh  kvalitný, precenil sa. Nikto nemal záujem a pamätníci dodnes s láskou spomínajú, ako vystresovaná dvojica, presvedčená, že snaha vyšla v nivoč, námet hodila do (otvoreného) okna kancelárie producenta a režiséra Waltera Hilla v areáli 20th Century Fox.

Tento "žiak Sama Peckipana", mal byť pôvodne novinárom, napokon zvolil film a cez scenáristu dokumentov a pomocného režiséra sa krok za krokom prekopal k režírovaniu a produkovaniu vlastných filmov (Ťažké časy, Šofér). V "chaotickej znôške klišé", ktorá mu  pristála na stole, ho niečo oslovilo. Čo sa mu nepáčilo, to prepísal s menej známym kamarátom, režisérom (The Black Bird) a producentom (Myra Breckinridge) Davidom Gilerom. Pri hľadaní vhodného režiséra  sa ukázalo, že slaboduchosť scenára nikoho z oslovených neoslovila. Uvádzajú sa odmietnutia šiestich režisérov, medzi inými Petra Yatesa (práve na jeho Bullitovom prípade robil Hill pomocného režiséra), ale chvíľku sa s réžiou spájalo aj meno O´Bannona a Hilla. Ten napokon réžiu bez mučenia prepustil Angličanovi  Ridleymu Scottovi, dovtedy známemu ako autorovi troch tisícok reklám pre BBC (on tvrdí, že to číslo je prehnané, že ich v skutočnosti bolo len tak okolo 2000) a mal za sebou debut v podobe historických Súperov (1977), adaptáciu svojho obľúbeného spisovateľa Josepha Conrada, z ktorého diel si votrelčí scenáristi požičiavali názvy lodí a modulov. 

Kult: Votrelec Kult: Votrelec Kult: Votrelec

Kým iní režiséri ako dôvod odmietnutia uvádzali "jednoduchosť príbehu", tak práve tá ho nadchla; zapáčila sa mu údernosť na psychiku diváka a často pripomínal, že tým  nikdy nechcel nič povedať, že ide iba o strach. Neváhal hercov stresovať, takže scény, kedy hrdinom prasknú nervy, nie sú výsledkom  hereckého umenia, ale práce ťažko skúšaných nervov. Postaral sa aj o škandály, dodnes sa traduje, ako sú reakcie hercov v scéne "poslednej večere"  autentické a do skafandrov navliekol vlastných synov, aby dekorácie boli vyššie. Scenár zaujal (okrem chutí nevysvetľovať pôvod netvora a mimozemskej lode)  realistickým znázornením astronautov - vystresovaná partia v ošúchaných vetrovkách, nespokojná so zdierajúcim zamestnávateľom, ktorý nie a nie dávať slušný plat, nieto výkonnostné prémie.

Zamestnávateľom hrdinov je spoločnosť Weyland-Yutani (názov uviedol do života až James Cameron, dovtedy sa jednalo len o "Spoločnosť"). Posádka skúseného, nekonfliktného kapitána A. J. Dallasa zodpovedá za obrovskú  vesmírnu nákladnú loď Nostromo a pridruženú rafinériu. Všetci sú v umelom spánku (kryospánok, hybernácia, atď./). Loď smeruje na Zem, momentálne ju riadi umelá inteligencia Matka (hlas  Helen Hortonovej), ktorá má zakódované v prípade zachytenia volania o pomoc, obrátiť kurz bez prebudenia posádky. Ako  tá zistí, signál, ktorý Matka preložila ako SOS, ktorý ale rovnako dobre môže byť varovaním, vychádza z nepreskúmanej planéty LV - 426. Po tvrdom pristátí kapitán so zástupcom Kaneom a navigátorkou Lambertovou idú odhaliť zdroj signálu. Ostatní (poručíčka Ripleyová, zafúľaní mechanici Brett & Parker, kocúr Jones a vedec-čudák Ash, ktorý pred štartom vystriedal ich dlhoročného kolegu)  zostávajú na  palube.

V skalách objavia zhavarovanú loď neľudského pôvodu. V rozľahlých priestoroch nájdu  mŕtveho mimozemšťana (tzv. Space Jockey - dodnes sa diskutuje, čo je to za rasu a akú spojitosť má s votrelčou) s dierou v hrudníku. Kane objaví stovky vajcovitých kožených predmetov.  Jedno "vajce" sa otvorí a vyskočí z neho organizmus  pripomínajúci chobotničku skríženú s hadom a krabom  (facehugger). Rozleptá helmu, prisaje sa na tvár a obaja  upadnú do kómy. Už na Nostrome ostatní zistia, že tvor sa pred  násilným odtrhnutím bráni škrtením hostiteľa. Nedá sa fyzicky zabiť, začne krvácať kyselinu, ktorá sa prežerie cez niekoľko poschodí. Ash, na ktorého Dallas preniesol zodpovednosť za votrelca, sa rozhodne nerobiť nič a  čakať.  Krátko po štarte desivý živočích  odpadne a uhynie. Kane sa prebudí a cíti sa dobre, ale počas večere dostane záchvat, z hrudného koša sa mu vyderie netvor a stratí sa v labyrinte lode.  "Kaneov syn"  narastie do vyše dvojmetrovej výšky. Nezdržuje ho svedomie. Akoby bol stvorený k prežívaniu v najnehostinnejších podmienkach. Začne likvidovať posádku. Kus po kuse. Nikto nevie, ako sa ho zbaviť. Nikto si nemôže byť istý, že ďalším v poradí nebude on. Navyše všetko napovedá tomu, že Spoločnosť o planéte vedela a pripravila sa na  možnosť, že by sa niekto z posádky  rozhodol projekt sabotovať...

Bez škandalózneho švajčiarskeho umelca Hansa Rudiho Gigera, ktorý pochoval   prvú manželku a spolupracoval so Salvatorom  Dalím, by netvor nebol taký nervy (a kadečo inšie) drásajúci. Nie je len tvorcom netvora; vytvoril aj  mimozemskú loď, jej pilota a rozpracoval "votrelčí životný cyklus". Vzhľadom na to, že sa preslávil dielami, v ktorých  kombinoval pohlavné orgány s futurizmom, musela byť jeho práca na filme kontrolovaná, aby "až tak veľmi nepripomínala penis". Votrelčia hlava napokon penis pripomína tak či tak, to je ale iba začiatok;  surrealista so všetkými aj tak vybabral  a urobil z filmu jeden z najsexuálnejších mainstreamových hororov. Kým tvar slizkej netvorovej hlavy je dobre viditeľný aj z poslednej rady, divákovi chvíľku trvá, kým zistí, čo v ňom evokuje vchod do mimozemskej lodi a  neskôr pochopí odkazom na pohlavný akt (navyše homosexuálny), ktorý vrcholí krvavým orgazmom, nehovoriac o orálnom sexe Ripleyová/ Ash. Oficiálna verzia ale znie, že  Giger sa pri  vytváraní netvora inšpiroval živočíchom žijúcim v morských hĺbkach a "novorodencom" z Lynchovej Mazacej hlavy. Oscar za najlepšie špeciálne efekty je dodnes  vo vitrínke v jeho slávnom MUSEUM HR GIGER vo švajčiarskej dedinke  Gruyéres, aj keď sa hovorí, že film ho viac preklial ako pomohol. Ale povráva sa (viď. finálna pasáž, kedy vidíme netvora v plnej kráse), že latexový kostým dvojmetrového  afrického študneta Bolaji Badejoa bol režisérovi na smiech a tak sa rozhodol (viď.  Spielberg a  Čeľuste alebo celá Záhada Blair Witch), že z neho ukáže čo najmenej,  takže sa patrí vyzdvihnúť prácu  tajnostkárskeho kameramana Dereka Vanlinta a rafinovaného strihača Terryho Rawlingsa. 

Kult: Votrelec Kult: Votrelec Kult: Votrelec

Kým Scott režíroval, pod scenár sa definitívne podpísal O´Bannon (v kolónke námet však zostáva nazapísaný so Shusettom), Hill, Giler a Gordon Carroll produkujú a šéfom výroby sa stáva Shusett. Hudbu skladá Jerry Goldsmith, milovník Miklosa Rozsyho. Do filmu išiel  už ako hviezda (Planéta opícPlatton) s niekoľkými oscarovými nomináciami, pričom za Omena aj jedného získal (za hudbu, nie pieseň "Ave Satani" -  na tú bol nominovaný)  a tak ho štvalo, keď ho nejaký Scott za celé natáčanie pár krát pozdravil. Najhoršie bolo, že sa ukázalo, že strihač nie je schopný strihať bez hudby, tá však nebola hotová a  tak "predbežne" používal Goldsmithovu hudbu z iných filmov. Režisérovi sa páčila natoľko, že nemalé množstvo hudby zloženej pre Votrelca odmietol a nechal v ňom "strihačovu" hudbu, na ktorú kúpil práva. Ešte horšie naložil Scott s jeho hudbou v ich druhom a definitívne poslednom spoločnom filme (Legenda). Za svoj život zložil Goldie hudbu k vyše 250. filmom.  21. 7. 2004 umrel na rakovinu.

Tretí dôstojník na palube - Ripley - mal byť chlap, napokon sa ale pridala koncovka -ová, ktorú odmietli Faye Dunawayová aj Bridget Fondová. Karta napokon padla  na Susan Alexandru Weaverovú, Newyorskú Židovku,  dcéru herečky Elizabeth Inglisovej (Hitchcockov The 39 Steps) a prezidenta NBC "Pata" Weavera. Dovtedy natočila len štek za 30 babiek u Woodyho Allena a  Šialenca. Honorár pre Ripleyovú predstavoval 30 tisíc $. Hrdinom filmu mal byť kapitán (viď. úvodné titulky), ale sebavedomá čiernovláska rolu podala tak vodcovsky a asexuálne (aj keď v pôvodnej verzii scenára mala mať sex s Dallasom, mimochodom aj Parker s Lambertovou), že hviezdou sa stala ona.

Kpt. Tom Skerritt robil všetko preto, aby sme si Dallasa obľúbili, ale nad Ripleyovej chladnou hlavou nemal šancu a tak sa v polovici hrdinsky porúča. Bradatý sympaťák nikdy neprestal byť sympatický (aj keď sa občas oholil), či už hosťovaním v seriáloch (Na zdravie!), alebo vo "vlastnom" seriáli (šerif z Picket Fences). Hráva vedľajšie úlohy v slávnych filmoch (Top Gun,   Kontakt, Slzy  slnka). Jeho zástupca Angličan John Hurt debutoval ako 22-ročný Spurnými a poddajnými Ralpha Thomasa. Dlhoročný divadelný herec za svoju filmovú kariéru nazhromaždil niekoľko nominácií na Oscara (Lynchov Sloní muž, kde hral smutne presláveného Johna Merricka, ktorý na konci 19-teho storočia fascinoval, desil a hnusil londýnsku verejnosť svojim vzhľadom). Nahovoril kresleného Pána prsteňov, účinkoval v najväčšej katastrofe 80-tich rokov - Nebeskej bráne, hral v príšernostiach (cormanovčina Odpútaný Frankenstein) aj vydarených kusoch (Mandolína kpt. Corelliho, Hellboy).

Harry Dean Stanton - málovravný mechanik Brett - mal za sebou II. svetovú   v  námorníctve. Rodák z Kentucky mal hudobný sluch (hosťoval na koncerte Boba Dylana), debutoval (v roku 1956) filmom Alfreda Hitchcocka (Nepravý muž) a hral v slávnych filmoch (Kmotor 2, Vojak Benjamínova, filmy Davida Lyncha, Posledné pokušenie Krista) ale pre bežného diváka sa jeho kariéra začína a končí Votrelcom. Tajnostkársky Brit Ian Holm, ročník ´31, prišiel do Votrelca už ako zabehaný herec. Študent herectva a divadla debutoval v TV v 60. rokoch, za Ohnivé vozy získal oscarovú nomináciu. Hral vo filmoch Mladý Winston (v réžii Richarda Attenborougha), Ohrozenie Britannicu (Richard Lester), Hamlet (Franco Zeffirelli), Brazil (Terry Gilliam), Frankenstein Mary Shelleyovej (Kenneth Branagh). Rozumel si s novou režisérskou krvou a to mu pomohlo v tom, že si na rozdiel od ostatných mužských kolegov z Nostroma našiel miesto v pred očami sa mu meniacej kinematografii (Piaty elementPán prsteňovZ pekla). Stal sa neokukaným expertom na deduškov i hajzlov.

Kult: Votrelec Kult: Votrelec Kult: Votrelec

Úbohá Lambertová nemala šťastie film prežiť - a svojim spôsobom ho neprežila ani jej predstaviteľka Veronica Cartwrightová (filmová sestra Roda Taylora vo Vtákoch Alfreda Hitchcocka) a dnes hosťuje v dvojkách Candymana a Scary Movie. Kto vie, ako by to skončilo, keby hrala Ripleyovú ona -  tak sa pôvodne aj zvažovalo. Ani robustný Newyorčan Yaphet Kotto nemal šťastie a húževnatosť, občas niečo zrežíroval (The Limit) a zahliadnuť ste ho mohli  v príšernostiach Muž na úteku so Schwarzeneggerom, Vládcovia bábok (TV dojmom pôsobiaca adaptácia infekčnej sci-fi Roberta Heinleina) a Freddyho smrti. Jedným z jeho mála úspechov je zloduch v bondovke Guya Hamiltona Ži a nechaj umrieť (1973).

Milovník cigár Scott (1492: Dobytie raja) nakrúca nečasto, vynahradzuje si to však širokým žánrovým (aj kvalitatívnym) rozptylom. Už od čias štúdií filmu a umenia v Londýne bol "vizuálne nadaný". Okrem neveselého Blade Runnera mal blízko k Oscarovi s road movie Thelma a Louise a vôbec prvým filmom, ktorý v USA zarobil nad 100  miliónov (Gladiátor, 2000).  Čierny dážďLegenda, Biela smršť a G. I. Jane nestáli za veľa. Na prelome milénií natočil hity  Hannibal a Čierneho jastraba, ktorého zostrelili. O´Bannon režijne debutoval v 80. rokoch zombíčinou The Return of the Living Dead, ku ktorej si napísal aj scenár. Napísal komix The Long Tomorrow (kresby:  Moebius), ktorý inšpiroval  Blade Runnera. V roku 1995 stvoril scenár k Screamers s Petrom Wellerom. Päť rokov predtým sa jeho životná cesta znova preťala so Shusettovou, keď ich Carolco Pictures najala na adaptáciu knižky P. K. Dicka Total Recall. Shusett mal v roku 2002 prsty ako šéf výroby v ďalšej zmysluplnej filmovej adaptácii Dickových knižiek (Minority Report).

Sága u nás vyšla prvý krát na DVD v druhej polovici 90. rokov ako ALIEN LEGACY, kde boli prvé dva filmy vybavené špičkovo, ale ďalšie dva nulovo (otázne je, či si to nezaslúžili). Až druhé vydanie v roku 2004 (ALIEN QUADRILOGY) to napravilo a výsledkom je špičkový DVD box. Každý film je na dvoch diskoch, kde sú tony bonusov + vystrihnuté scény a ako bonus je disk deviaty (čo sa nevošlo na predchádzajúcich osem). Scottov film je známy aj tým, že sa jedná o jednu z mála režisérskych verzií, ktorá je kratšia ako pôvodný film. Niečo vystrihal, aby dej prevzdušnil, pridal drobnosti a jeden šok - (scénu Ripleyová a Dallas).

Aj keď to vyzerá tak, že bez Hviezdnych vojen by Votrelec nebol, pravdou je, že nápad naň vznikol pred nimi a samotný režisér ho charakterizuje ako mix Vesmírnej odysey a Texaského masakru motorovou pílou. Pôvodne nízko rozpočtový "Ôsmy pasažier" sa zmenil na sci-fi za X miliónov (odhady sa pohybujú medzi 10 - 20 miliónmi $), ale hneď od premiéry sa mu zadarilo. Získal Oscara, na druhého bol nominovaný (výprava) a len v USA zarobil 80 miliónov. Producenti stopli zamýšľaný záver (votrelec mal Ripleyovej odhryznúť hlavu). Kto by to bol povedal na gotický horor, ktorý len-len že nevznikol v produkcii Rogera Cormana...

 


autor Ivan Kučera 29.3.2005
ROK VDOVY
[RECENZIA ]
HERETIK
[RECENZIA ]
3
Gladiátor II
GLADIÁTOR II
[RECENZIA ]
KONKLÁVE
[RECENZIA ]
RED ONE
[RECENZIA ]
Meno:
ODOSLAŤ
:)
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 24748
02 |
návšt. 6614
03 |
návšt. 6732
04 |
návšt. 5632
05 |
návšt. 4024
06 |
návšt. 3905
07 |
návšt. 4379
08 |
návšt. 7618
09 |
návšt. 3984
10 |
návšt. 2637
REBRÍČEK US
01 |
$32,0 mil.
02 |
$7,3 mil.
03 |
$5,3 mil.
04 |
$5,2 mil.
05 |
$4,2 mil.
06 |
$2,9 mil.
07 |
$2,8 mil.
08 |
$2,3 mil.
09 |
$2,2 mil.
10 |
$1,8 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
Kinema.sk - filmy, seriály

sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2024 SECTOR Online Entertainment / Kinema s.r.o.