|
METROPOLIS - PROJEKT 100 |
METROPOLIS - PROJEKT 100 |
Fritz Lang vo svojom vrcholnom diele Metropolis predstavuje utopickú víziu sveta. Spoločnosť veľkomesta Metropolis je rozdelená na vládnucu a pracujúcu vrstvu. Robotníci žijú v Meste robotníkov hlboko pod povrchom Metropolisu, zatiaľ čo vládnuca trieda si užíva bezstarostný život. Na to, aby bol ich život bezproblémový, v podzemí ťažko pracujú tisíce bezmenných robotníkov. Vládca Metropolisu, Johhan Fredersen, však s týmto status quo nie je na sto percent spokojný. S pomocou vynálezcu Rotwanga stvorí umelú bytosť schopnú vykonávať prácu namiesto ľudí. Medzitým sa jeho syn Freder náhodne zoznámi s Máriou, jednou z robotníčok, a zamiluje sa do nej. Mária medzi pracujúcim ľudom káže o tolerancii, láske a trpezlivosti. To sa vládcovi Metropolisu nepáči, a preto sa rozhodne do podzemia namiesto Márie zoslať umelú bytosť s Máriinou podobou, aby medzi robotníkmi rozšírila neznášanlivosť a nenávisť.
Metropolis Fritza Langa je legendou. Spolu s Upírom Nosferatu Fridricha Wilhelma Murnaua a Wieneho Kabinetom doktora Caligariho tvorí vrcholné diela obdobia nemeckého expresionizmu. Obdobia mnohými považovaného za najplodnejšie vo filmovej histórii. Počas neho filmári experimentovali s výrazovými prostriedkami „nového umenia“, pričom vytvorili mnoho prvkov filmovej reči využívaných dodnes.
|
|
|
Langov film sa navyše stal základným kameňom novovznikajúceho žánru sci-fi a dodnes pôsobí ako zdroj inšpirácie pre filmy tohto druhu. Medzi snímky priamo či nepriamo ovplyvnené bezpochyby patrí Blade Runner i Piaty element (vzhľad mesta budúcnosti), A.I.: Umelá inteligencia (vytváranie robotov s ľudskou podobou), ale aj nedávne, nie veľmi vydarené, Equilibrium (vízia odosobnenej budúcnosti) a mnoho ďalších.
Metropolis ale nie je len čistou fikciou bez súvislostí s historickou realitou. Utopická spoločnosť v ňom predstavená je alegóriou industrializácie a urbanizácie prebiehajúcej v období jeho vzniku. Lang ukazuje beznádej bezmenných robotníkov vo filme ako paralelu k podobným životným podmienkam státisícov skutočných ľudí pracujúcich v továrňach. Na konci im však dáva nádej na lepší život. Tú predstavuje pochopenie zo strany vládnucej triedy, čo pôsobí naivne a idealisticky.
Pochopiteľne, príbeh sa z dnešného hľadiska môže javiť schematický a jednoduchý, no vo svojej dobe išlo o zlomové dielo, ktoré predbehlo svoju dobu. Podobne i jeho postavy svojím presným typologickým vymedzením dnes vyznievajú jednorozmerne.
|
|
|
Tiež herecké prejavy sa značne líšia od dnešných. Keďže sa herci museli obísť aj bez slov, využívali reč tela, gestá a mimiku v oveľa väčšej miere. Boli schopní vyjadriť všetky emócie a myšlienkové pochody svojich postáv len s pomocou neverbálnych vyjadrovacích prostriedkov. Ich herectvo bolo omnoho expresívnejšie, a tým aj emocionálnejšie. Skvelý herecký výkon predvádza Brigitte Helmová v dvojúlohe Márie a zároveň umelej ženy – Máriinej dvojníčky. Jej výkon je zdôraznený tým, že Mária a jej dvojníčka sú charakterovo úplne odlišné.
Zaujímavým prvkom filmu je využívanie biblických symbolov. Mnohé významné dejové motívy sú tvorené biblickými príbehmi. Či už ide o vytvorenie umelej ženy s ľudskou podobou (odkazujúce na príbeh o stvorení človeka na obraz Boží), stavbu babylonskej veže, ku ktorej prirovnáva prácu robotníkov Mária, alebo motív potopy v závere filmu. Film ukazuje, aké zhubné dôsledky môžu nastať, ak sa človek začne hrať na Boha a zároveň sa ho pred takýmto konaním snaží varovať. Režisér sa nechal náboženskými symbolmi inšpirovať aj pri tvorbe kulís a dekorácií. Svet pod povrchom Metropolisu zobrazil ako paralelu pekla, zatiaľ čo svet vládnucej triedy pripomína rajské záhrady.
Ešte aj dnes dokáže fascinovať vizuálna stránka filmu. Tá je skutočne prepracovaná, sústreďuje sa na detaily a dokáže vás vtiahnuť do deja. Výborne využíva kontrast svetla a tmy. Mnoho z vecí vyjadrených obrazmi by dnes nahradili dialógy, no obrazy sú mnohokrát pôsobivejšie ako slová. Tak je to i v tomto prípade.
|
|
|
Veľmi vierohodne a presvedčivo je vytvorené nielen prostredie podzemia Metropolisu, kde sa odohráva väčšina filmu, ale aj poschodových budov na jeho povrchu, najmä ak si uvedomíte, že film bol nakrútený pred takmer osemdesiatimi rokmi. V súvislosti s dobou vzniku zapôsobia až neuveriteľne moderne triky v ňom použité. Príkladom za všetky je scéna, kde sa robot vytvorený vynálezcom Rotwangom mení do podoby robotníčky Márie. Využité Kulisy a triky boli na svoju dobu nielen revolučné, ale aj mimoriadne drahé. Kvôli tomu sa stal Metropolis najdrahším projektom štúdia UFA a nakoniec, pre svoj prekvapivý komerčný neúspech a neschopnosť zaplatiť mimoriadne vysoké produkčné náklady, viedol k jej zániku.
I keď film vyznieva na niektorých miestach príliš naivne a utopicky, mnohé dejové motívy sú tak nadčasové, že i dnes (niektoré snáď ešte viac ako pred rokmi) pôsobia aktuálne. A práve to robí z Metropolisu klasiku, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila nielen žáner science-fiction, ale aj kinematografiu ako takú. Už len z toho dôvodu ho treba vidieť. Ak ste teda doteraz nemali príležitosť ho vzhliadnuť, využite túto šancu doplniť si medzery vo filmovom vzdelaní.
Metropolis (Nemecko, 1927, 118 min.)
Réžia: Fritz Lang. Scenár: Fritz Lang a Thea von Harbou. Kamera: Karl Freund a Günther Rittau. Hudba: Gottfried Huppertz. Hrajú: Alfred Abel, Brigitte Helm, Rudolf Klein-Rogge, Fritz Rasp, Theodor Loos, Curt Siodmak, Fritz Alberti, Grete Berger
