16 BLOKOV

Osud (presnejšie štúdio a producenti) nám tak namiešali kokteil z overených ingrediencií a pod kreatívnou hlavičkou: Od režiséra Smrtonosnej zbrane s hlavným predstaviteľom Smrtonosnej pasce na nás nastražil čosi naozaj smrtonosné...

Nemá zmysel ďalej napínať (aj tak ste už videli hviezdičky), 16 blokov je fatálny nepodarok. Príbeh policajta Jacka (Willis) je príbehom trosky. Možno na konci filmu zľahka tušíme, čo doviedlo tohto evidentne elitného policajta (ako inak) k osudu ožrana. Fakt je, že keď treba z policajného zboru niekoho na pochybnú „muklovinu“, každému napadne Jack.

Úvodná scéna (asi najlepšia z filmu), kde policajná razia odhalí mŕtve telá a veliteľ zásahu sa opýta, koho by bolo najlepšie nechať to tu strážiť (rozumej, kto v zbore nebude chýbať), je krásnou antitézou ku klasickým hrdinským eposom. Zatiaľ, čo trebárs Arnold začal v Comande záberom na jeho mohutný biceps, Willis sa uvedie svojou povestnou poloplešinou, strhaným výrazom a pochudnutou postavou. Až si človek pomyslí, že motív „nesprávny chlapík na nesprávnom mieste“ sa dá urobiť aj stý krát zaujímavo.

Jack Mosley dostane neplánovanú úlohu. Eskortovať nejakého niktoša pred súdny tribunál. Je to iba o 16 blokov ďalej a sú na to dve hodiny času. Brnkačka. Jack má dokonca dosť času zastaviť sa v obľúbenom kráme pre trochu tekutého posilnenia. Zaznie výstrel a ospalému (ale dobrému) úvodu je koniec. Začína naháňačka. Mosley a práskač Eddie (asi nebude taký niktoš) sa skryjú v malej krčme a zavolajú policajné posily. Presne v tomto momente sa mení príbeh filmu na „príbeh“ filmu. Neviem, či sa niečo stalo scenáristovi (pri pohľade na jeho portfólio asi nič), alebo či dobrovoľne začal neuveriteľným spôsobom vŕšiť jedno trápne klišé na druhé a „posúvať“ film po nezmyselných zastávkach k svojmu cieľu. Už prvý dialóg dvoch skorumpovaných policajtov bol ťažkou ranou do zátylku, keď prednášali vety absolútne bez kontextu deja, ale s evidentným žmurkaním na diváka v zmysle: „Bacha, toto je dôležité!“ 

Viete si inak predstaviť situáciu, že potom čo sa vám zrúti plán a musíte okamžite naháňať „krysu“ jeden druhého „informujete“ štýlom: „Prebudil sa a opäť je v uliciach, ktoré pozná, ako nikto“? To rozchodí málokto.

Žiaľ, neznesiteľná priamočiara tuposť dialógov, nie je to najhoršie. Omnoho horšie je, keď vidíte, že scenárista pošle svoje postavy na miesta, z ktorých ich nevie dostať. Vznikajú tak nechcene komické situácie, ktoré robia hanbu všetkým zúčastneným. Hlavný hrdina sa s hlavným záporákom stretnú snáď trikrát počas hodinky, tak potom ťažko čakať, že vo finále zo seba dostanú ešte čosi navyše, okrem banálneho triku s diktafónom a klišoidného záverečného vysvetlenia všetkých skutočností zápornou postavou.

Škoda, že aj akčný rozmer Willisa dostáva riadne na frak. To, čo sme mohli obdivovať v Smrtonosnej pasci, t.j. premyslené kroky, ktorými vyvažoval nepomer síl, je tu odsunuté do podradnej roviny kúzelníckych trikov. Scéna v byte, keď sa ozbrojoval a rovnako i scéna v hoteli sú presne z tejto kategórie. Keď divákovi nenaznačíte, ako sa dá finta urobiť, tak je to potom len trápne baf! A „tvrdé“ dialógy typu:

- You can't be lucky all the time, Jack.
- You can be smart every day, though.

to nezachránia...